Policajt

Článok mapuje problematiku súvisiacu so zadržaním podozrivého, a síce obmedzenie osobnej slobody podozrivej osoby podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku (ďalej len "TP"). Aktuálnosť predmetného príspevku zvýrazňuje minimálne dekádu trvajúca nejednotnosť v postupe orgánov činných v trestnom konaní (ďalej len "OČTK") a z toho následne plynúcu nejednotnosť rozhodovacej činnosti súdov v otázke subjektu oprávneného obmedziť osobnú slobodu podozrivého. Pasivitu Najvyššieho súdu SR (ďalej len "NS SR") v zjednotení výkladu predmetného ustanovenia (hoci iniciatíva bola)1) sa snažila napraviť tak Generálna prokuratúra SR vo forme usmernenia, ako aj Ministerstvo vnútra SR (ďalej len "MV SR") prijatím "novej" vyhlášky, ktorá bližšie špecifikuje policajta, ktorý nie je vyšetrovateľom ani povereným príslušníkom Policajného zboru (ďalej len "PZ"). Ani jeden zo spomenutých právnych aktov však problém nevyriešil, ba skôr naopak, z plurality a rozdielnosti právnych názorov praxe vyplýva, že tieto právne akty boli olejom a nie vodou, ktorou sa mal oheň uhasiť.

V článku autori venujú pozornosť inštitútu zrušenia právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní z hľadiska jeho charakteristiky a poznatkov z jeho uplatňovania v aplikačnej praxi. Na základe analýzy tohto trestno-procesného inštitútu charakterizujú jeho vzťah k uplatňovaniu ďalších inštitútov. Pozornosť tiež autori zameriavajú na nedostatky jeho právnej úpravy a uplatnenie návrhov na jeho legislatívne zmeny pro futuro.

Aktuálnou otázkou súčasnosti je nesporne uplatňovanie zhromažďovacieho práva, ktoré je garantované tak na medzinárodnoprávnej úrovni, na úrovni práva EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Uplatňovanie zhromažďovacieho práva poskytuje jednotlivcom účinný prostriedok k vyjadrovaniu názorov na veci verejné a predstavuje jednu z hlavných foriem aktívnej účasti na verejnom živote. Z týchto dôvodov vystupuje do popredia otázka nielen garantovania tohto práva, ale aj vymedzenia podmienok na jeho obmedzenie. Referenčným rámcom na obmedzenie tohto práva je najmä rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva. Autori sa zamýšľajú najmä nad obmedzením tohto práva policajtom – príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky.

Bratislava 20. júla (TASR) - Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) by mohli nosiť tzv. telové kamery na služobných rovnošatách. Vyhotovené obrazové a zvukové záznamy majú pomôcť k vyhodnocovaniu bezpečnostných incidentov. Vyplýva to z novely zákona o Zbore väzenskej a justičnej stráže z dielne Ministerstva spravodlivosti (MS) SR, ktorú v súčasnosti možno pripomienkovať.

V príspevku autor analyzuje povinnosť vyjadrovať sa nestranne z pohľadu možného obmedzenia slobody prejavu. Osobitne sa venuje policajtom a skúmaniu, či paušálne uložená povinnosť vyjadrovať sa nestranne nepredstavuje zásah do ich slobody prejavu. Keďže paušálne obmedzenie podľa autora neobstojí, v ďalšom sa venuje prípustným hraniciam vyjadrenia policajta.

Predkladaný príspevok predstavuje zamyslenie sa nad postupom procesného policajta po tom, ako prevezme osobu obmedzenú na osobnej slobode v zmysle § 85 ods. 3 Trestného poriadku. Submitted contribution presents thoughts about proceeding of procedural police body after takeover of a person restricted in personal freedom in accordance with article 85 section 3 of the Criminal code.

 čl. 3 - ponižujúce zaobchádzanie - maloletý udretý do tváre policajtom počas zatýkania - nie výslovne nevyhnutné použitie sily - absencia účinného vyšetrovania  V prípade A. P. proti Slovenskej...