Reforma sociálneho zabezpečenia: Okamihy a zastavenia

Konferencia je už dlhodobo súčasťou odborných a vedeckých podujatí pravidelne organizovaných Ústavom štátu a práva Slovenskej akadémie vied od roku 1997. Konferencia, ktorá sa koná v roku 2010, má osobitné "črty". Koná sa v čase zavŕšenia dvadsaťročného vývoja zásadných kvalitatívnych zmien v oblasti sociálneho zabezpečenia od roku 1990. Realizované zmeny sú trvale predmetom nielen odborných, ale aj politických diskusií a mnohé inštitúty sociálneho zabezpečenia a s nimi spojené množstvo otázok možno považovať za strategické otázky spoločenského vývoja. Ich "nezbytnosť" a "zbytočnosť" (takto boli pracovne označované), akútnosť a aktuálnosť riešenia treba posudzovať aj v kontexte ústavných garancií dôstojného statusu a zabezpečenia človeka v jednotlivých životných situáciách a pri riešení jednotlivých sociálnych udalostí.

Od roku 1989 (resp. 1990) sa na čele Ministerstva práce a sociálnych vecí Slovenskej republiky, t. č.práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len "ministerstvo") vystriedalo 11 ministrov, ktorí počas obdobia riadenia ministerstva participovali na transformácii/reforme sociálneho zabezpečenia, ktorej výsledok ešte stále nemá definitívny charakter. Počas uvedeného obdobia bolo prijatých takmer 500 zákonov dotýkajúcich sa sociálneho zabezpečenia, pričom vykonávacích predpisov bolo v tejto oblasti prijatých ešte oveľa viac.

Od začiatku sa proklamovalo systémové riešenie sociálneho zabezpečenia blízke európskym štandardom a aj zvyklostiam. Už v roku 1990 sa sformovala vízia trojzložkovej (trojpilierovej) sústavy sociálneho zabezpečenia, ktorej súčasti mali tvoriť

Predstava sformovania takto štruktúrovaného, a najmä funkčného modelu sa uchovala s mnohými modifikáciami až do súčasnosti, aj keď sa nepodarilo v mnohých prípadoch príslušné systémové riešenia realizovať podľa pôvodných koncepčných zámerov a bez zbytočných "návratov" (čo neprispelo k zabezpečeniu dlhodobej stability jednotlivých podsystémov sociálneho zabezpečenia).

Za významný posun v kvalitatívnej garancii sociálnych práv treba považovať v tomto období prijatie ústavného zákona č.23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ďalej len "Listina"), ako aj samostatnú Listinu. Listina obsahovala/ obsahuje katalóg základných práv a slobôd, sociálne práva nevynímajúc, na štandardnej európskej úrovni.

V uvedenom období vznikali základné koncepčné materiály reformy/transformácie sociálneho zabezpečenia garantované buď na úrovni federácie, alebo jednotlivých republík, rešpektujúce rozdelenie spoločnej pôsobnosti v oblasti práce a sociálnych vecí. Reforma sociálneho zabezpečenia sa "začala" novelizáciou zákona č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení - ďalej len "zákon č.100/1988 Zb." (s účinnosťou od 1. októbra 1988), a to zákonom č.110/1990 Zb. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a zákon č.54/1956 Zb. o nemocenskom poistení zamestnancov, ktorým sa zrušili osobné dôchodky, a inštitucionálne sa konštituovalo sociálne zabezpečenie samostatne zárobkovo činných osôb. Do svojho konečného zrušenia bol tento zákon č.100/1988 Zb. novelizovaný 50-krát a z legislatívneho hľadiska je zaujímavé, že bol dvakrát zrušený: prvý raz zákonom č.413/2002 Z.z., ktorý bol platný od 26. júla 2002, avšak nikdy nenadobudol účinnosť (predpokladaná účinnosť bola navrhovaná od 1. januára 2004) a bol zrušený zákonom č.461/2003 Z. z, druhý raz zákonom č.461/2003 Z.z.

Z oblasti sociálneho zabezpečenia ponímaného v užšom slova zmysle (budúce sociálne poistenie) možno za významný krok považovať prijatie zákona č.46/1991 Zb. o zvyšovaní dôchodkov (ďalej len zákon č.46/1991 Zb.), ktorý nahradil dovtedy platný systém zvyšovania dôchodkov na základe nariadenia vlády (vtedy platného § 160 zákona č.100/1988 Zb.). Zákon č.46/1991 Zb. tak nahradil pomerne neurčitý a nejasný spôsob zvyšovania dôchodkov a ustanovil zákonné pravidlá zvyšovania dôchodkov s prihliadnutím na rast životných nákladov (zvyšovanie o pevné sumy) a s prihliadnutím na rast priemernej mzdy (zvyšovanie