Poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti
JUDr.
Marcel
Dolobáč
PhD.
Právnická fakulta, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Úvod
V ostatných rokoch kladie legislatíva Európskej únie čoraz väčší význam na garanciu
sociálnej ochrany zamestnancov a migrujúcich osôb. Nespochybniteľne, záujem "európskeho zákonodarcu"
o sociálnu oblasť má aj výrazný ekonomický rozmer, úplná izolovanosť jednotlivých právnych úprav
členských štátov bez akéhokoľvek premostenia by znamenala spochybnenie podstaty vnútorného trhu. S
postupným nárastom pravidiel úniového práva zastrešujúcich sféru sociálnu a pracovnoprávnu sa tak
nepriamo formuje pojem európske sociálne právo.1) Hoci zatiaľ nemôžeme
hovoriť o ucelenom, vnútorne previazanom európskom sociálnom práve, napriek tomu je tento pojem
odbornou verejnosťou príjmaný a zahŕňa predovšetkým oblasť pracovného práva a práva sociálneho
zabezpečenia. Do dimenzie európskeho sociálneho práva s určitosťou patrí aj poskytovanie
cezhraničnej zdravotnej starostlivosti. Práve zlepšenie verejného zdravia a posilnenie zdravotnej
prevencie sa stávajú novou výzvou únie.
Zámerom tohto príspevku je poskytnúť základnú analýzu primárneho a sekundárneho práva
Európskej únie upravujúceho poskytovanie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, s akcentom na
ustálenú judikatúru Súdneho dvora a priblížiť postup a praktické uplatňovanie poskytovania
zdravotnej starostlivosti v inom členskom štáte únie.
Všeobecný legislatívny rámec
Právo na poskytnutie cezhraničnej zdravotnej starostlivosti má svoje principiálne
východiská v
slobode