Osobné právo Aztékov so zameraním na aztécke
otroctvo
JUDr.
Peter
Vyšný
Úvod
V širšom ponímaní
možno výrazom "Aztékovia" (špan. aztecas) označiť Nahuov
(špan. nahuas) potoltéckeho obdobia, t.j. príslušníkov poslednej predkolumbovskej civilizácie
Mexického údolia (špan. Valle de México; azt. Anahuac), resp. stredného Mexika.Nahuaská civilizácia
, tvorená konglomerátom početných nahuaských spoločenstiev s
vlastnými etnonymami, sa rozvíjala od druhej polovice 12. st. po Kr. Hoci nepredstavovala politickú
jednotu (a to ani po tom, ako sa väčšina nahuaských štátnych útvarov stala v priebehu druhej
polovice 15. st. súčasťou aztéckej ríše), je možné na ňu nazerať ako na jediný svojbytný celok,
nakoľko jednotlivé nahuaské spoločenstvá mali rovnaký kultúrny substrát, vyznačovali sa podobnými
formami spoločenskej a politickej organizácie (žili v mestských štátoch sčasti pripomínajúcich
antické poleis) a používali ten istý jazyk nahuatl
.V užšom ponímaní
sa označenie "Aztékovia" vzťahuje iba na príslušníkov nahuaskej
pospolitosti obývajúcej metropolu aztéckej ríše - mestský štát Tenochtitlan
, ktorí sa ale
sami nazývali Mexicovia
(azt. mexitin; špan. mexicas) alebo Tenochcovia
(špan.
tenochcas).1)Prvým významnejším medzníkom dejín Aztékov-Tenochcov bolo založenie mesta Tenochtitlan
okolo r. 1325 po Kr. Ďalším prelomovým obdobím aztéckej histórie bol záver 20. rr. 15. st., kedy sa
Tenochtitlan oslobodil spod nadvlády Tepanecov a mohol tak začať s realizáciou nezávislej vnútornej
i vonkajšej politiky. Tenochtitlan uzavrel spojenectvo s mestskými štátmi
Tezcoco a Tlacopan
,
s ktorých pomocou začal uskutočňovať rozsiahle výboje. Koalícia Tenochtitlanu, Tezcoca a Tlacopanu,
v literatúre označovaná termínom trojaliancia, ovládla do konca 15. st. približne stredné a južné
Mexiko. Jej panstvo nad týmto priestorom pretrvalo až do príchodu španielskych dobyvateľov (špan.
conquistadores), ktorí si aztécku ríšu v rr. 1519 až 1521 podmanili (tzv.
conquista
).Cieľom tohto príspevku je pojednať o normatívnych úpravách Aztékov, ako aj určitých
faktických javoch prítomných v aztéckej spoločnosti, ktoré by sme mohli podradiť systémovej právnej
kategórii "osobné právo", predovšetkým však o úpravách a javoch týkajúcich sa aztéckeho otroctva.
Prostriedkom na dosiahnutie cieľa bude rozbor relevantných pramenných materiálov (ide o historické
pramene pochádzajúce z obdobia po conquiste, ktoré sú súčasne prameňmi poznávania aztéckeho práva) a
práca so sekundárnou literatúrou zväčša interdisciplinárneho zamerania.
Príspevok môže byť zaujímavý prednostne pre bádateľov zaoberajúcich sa tzv. predmodernými
(predindustriálnymi, predkapitalistickými) spoločnosťami, ktorých výskum má svoje nezastupiteľné
miesto tak vo vede dejín štátu a práva, ako aj v rámci ďalších, u nás rozvíjaných spoločenských vied
(veda svetových dejín, etnológia/antropológia a.i.).
Všeobecne o aztéckom osobnom práve
Osobné právo upravuje skutočnosti spojené s tzv. právnou subjektivitou.
V kontinentálnej európskej právnej kultúre sa tento termín chápe nasledovne:
"Právna subjektivita
je platným právom priznaná a garantovaná možnosť ... byť
nositeľom práv a povinností a byť ... účastníkom právneho vzťahu.Subjektom práva ... právo priznáva:
1.
Spôsobilosť mať práva a povinnosti
(byť nositeľom oprávnení a právnych
povinností) - pasívna stránka právnej subjektivity.2.
Spôsobilosť na právne a protiprávne konanie
- aktívna stránka ... právnej
subjektivity - spôsobilosť ... vlastným právnym či protiprávnym konaním (prípadne aj nekonaním)
nadobúdať oprávnenia či právne povinnosti, zakladať, meniť alebo zrušovať právne vzťahy, prípadne
niesť právne následky spojené so zavineným porušením
práva".2)Existovala v aztéckom práve úprava, ktorá by sa svojou podstatou približovala k práve
vymedzenému, "západnému" poňatiu právnej subjektivity? Aby sme na túto otázku mohli odpovedať, bude
potrebné zmieniť sa o vcelku progresívnom aztéckom chápaní pojmu "osoba".
Aztékovia (podobne ako napr. Rimania) rozlišovali pojmy "človek" a "osoba". Osobu podľa
ich nazerania konštituovali dva prvky: tzv. "tvár" (azt.
ixtli
), čiže charakter človeka, a
tzv. "srdce" (azt. yóllotl
) predstavujúce pojem označujúci (menlivé) potreby, záujmy, túžby
alebo plány človeka a súčasne implikujúci úsilie človeka o ich realizáciu, resp. jeho rozhodovanie
sa a konanie. Aztékovia sa nazdávali, že kaž