Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Osobné právo Aztékov so zameraním na aztécke otroctvo
Osobné právo Aztékov so zameraním na aztécke
otroctvo
JUDr.
Peter
Vyšný
Úvod
V širšom ponímaní
možno výrazom "Aztékovia" (špan. aztecas) označiť Nahuov
(špan. nahuas) potoltéckeho obdobia, t.j. príslušníkov poslednej predkolumbovskej civilizácie
Mexického údolia (špan. Valle de México; azt. Anahuac), resp. stredného Mexika.Nahuaská civilizácia
, tvorená konglomerátom početných nahuaských spoločenstiev s
vlastnými etnonymami, sa rozvíjala od druhej polovice 12. st. po Kr. Hoci nepredstavovala politickú
jednotu (a to ani po tom, ako sa väčšina nahuaských štátnych útvarov stala v priebehu druhej
polovice 15. st. súčasťou aztéckej ríše), je možné na ňu nazerať ako na jediný svojbytný celok,
nakoľko jednotlivé nahuaské spoločenstvá mali rovnaký kultúrny substrát, vyznačovali sa podobnými
formami spoločenskej a politickej organizácie (žili v mestských štátoch sčasti pripomínajúcich
antické poleis) a používali ten istý jazyk nahuatl
.V užšom ponímaní
sa označenie "Aztékovia" vzťahuje iba na príslušníkov nahuaskej
pospolitosti obývajúcej metropolu aztéckej ríše - mestský štát Tenochtitlan
, ktorí sa ale
sami nazývali Mexicovia
(azt. mexitin; špan. mexicas) alebo Tenochcovia
(špan.
tenochcas).1)Prvým významnejším medzníkom dejín Aztékov-Tenochcov bolo založenie mesta Tenochtitlan
okolo r. 1325 po Kr. Ďalším prelomovým obdobím aztéckej histórie bol záver 20. rr. 15. st., kedy sa
Tenochtitlan oslobodil spod nadvlády Tepanecov a mohol tak začať s realizáciou nezávislej vnútornej
i vonkajšej politiky. Tenochtitlan uzavrel spojenectvo s mestskými štátmi
Tezcoco a Tlacopan
,
s ktorých pomocou začal uskutočňovať rozsiahle výboje. Koalícia Tenochtitlanu, Tezcoca a Tlacopanu,
v literatúre označovaná termínom trojaliancia, ovládla do konca 15. st. približne stredné a južné
Mexiko. Jej panstvo nad týmto priestorom pretrvalo až do príchodu španielskych dobyvateľov (špan.
conquistadores), ktorí si aztécku ríšu v rr. 1519 až 1521 podmanili (tzv.
conquista
).Cieľom tohto príspevku je pojednať o normatívnych úpravách Aztékov, ako aj určitých
faktických javoch prítomných v aztéckej spoločnosti, ktoré by sme mohli podradiť systémovej právnej
kategórii "osobné právo", predovšetkým však o úpravách a javoch týkajúcich sa aztéckeho otroctva.
Prostriedkom na dosiahnutie cieľa bude rozbor relevantných pramenných materiálov (ide o historické
pramene pochádzajúce z obdobia po conquiste, ktoré sú súčasne prameňmi poznávania aztéckeho práva) a
práca so sekundárnou literatúrou zväčša interdisciplinárneho zamerania.
Príspevok môže byť zaujímavý prednostne pre bádateľov zaoberajúcich sa tzv. predmodernými
(predindustriálnymi, predkapitalistickými) spoločnosťami, ktorých výskum má svoje nezastupiteľné
miesto tak vo vede dejín štátu a práva, ako aj v rámci ďalších, u nás rozvíjaných spoločenských vied
(veda svetových dejín, etnológia/antropológia a.i.).
Všeobecne o aztéckom osobnom práve
Osobné právo upravuje skutočnosti spojené s tzv. právnou subjektivitou.
V kontinentálnej európskej právnej kultúre sa tento termín chápe nasledovne:
"Právna subjektivita
je platným právom priznaná a garantovaná možnosť ... byť
nositeľom práv a povinností a byť ... účastníkom právneho vzťahu.Subjektom práva ... právo priznáva:
1.
Spôsobilosť mať práva a povinnosti
(byť nositeľom oprávnení a právnych
povinností) - pasívna stránka právnej subjektivity.2.
Spôsobilosť na právne a protiprávne konanie
- aktívna stránka ... právnej
subjektivity - spôsobilosť ... vlastným právnym či protiprávnym konaním (prípadne aj nekonaním)
nadobúdať oprávnenia či právne povinnosti, zakladať, meniť alebo zrušovať právne vzťahy, prípadne
niesť právne následky spojené so zavineným porušením
práva".2)Existovala v aztéckom práve úprava, ktorá by sa svojou podstatou približovala k práve
vymedzenému, "západnému" poňatiu právnej subjektivity? Aby sme na túto otázku mohli odpovedať, bude
potrebné zmieniť sa o vcelku progresívnom aztéckom chápaní pojmu "osoba".
Aztékovia (podobne ako napr. Rimania) rozlišovali pojmy "človek" a "osoba". Osobu podľa
ich nazerania konštituovali dva prvky: tzv. "tvár" (azt.
ixtli
), čiže charakter človeka, a
tzv. "srdce" (azt. yóllotl
) predstavujúce pojem označujúci (menlivé) potreby, záujmy, túžby
alebo plány človeka a súčasne implikujúci úsilie človeka o ich realizáciu, resp. jeho rozhodovanie
sa a konanie. Aztékovia sa nazdávali, že každý človek má možnosť dosiahnuť stav, v ktorom bude jeho
tvár "rozumná" a jeho srdce "pevné", t.j. v ktorom sa budú jeho charakter i každodenné správanie
vyznačovať určitý mi pozitívnymi vlastnosťami, a stať sa tak plnohodnotnou osobou, a to tak vďaka
rodinnej a školskej výchove vedúcej k prísnej sebadisciplíne, ako aj na základe svojho slobodného
rozhodnutia plniť všetko to, čo od neho spoločnosť požaduje a riadiť sa jej normami; nie je bez
zaujímavosti, že takýmto rozhodnutím mohol jednotlivec, o ktorom sa pri jeho narodení podľa
rituálneho kalendára tonalpohaulli
"zistilo", že sa narodil v "nešťastnú" hodinu či deň, a
preto je predurčený byť "zlým" človekom, toto svoje nepriaznivé predurčenie
zvrátiť,3) čo nasvedčuje na čiastočné prekonanie inak výrazne fatalistickej
Weltanschauung
Aztékov.Z uvedenej koncepcie vyplýva, že v aztéckej spoločnosti status osoby nepatril automaticky
všetkým jej príslušníkom, ale iba tým z nich, ktorí ho vlastným úsilím, t.j. správaním sa v súlade s
normami aztéckej spoločnosti, resp. svedomitým plnením si svojich rôznych povinností či záväzkov,
dosiahli. Ako vidieť, ide o koncepciu etickú. Ide však aj o koncepciu vo vlastnom zmysle právnu?
Domnievame sa, že v teoretickej rovine áno, nakoľko z nej možno odvodiť skutočnosť, že status osoby
čiže subjektu práva nebol kvalitou, ktorá by Aztéka bez ďalšieho, resp. v najväčšom možnom rozsahu
trvale sprevádzala od narodenia (prípadne počatia) až po smrť, ale skôr stavom, ktorý bolo potrebné
najskôr dosiahnuť aktívnym zapojením sa do chodu spoločenstva plnením si povinností a následne
udržiavať pokračovaním v plnení si povinností. Jednoducho povedané, len osoba, ktorá si riadne
plnila svoje povinnosti, mohla požívať konkrétne práva. Naproti tomu ten, kto si prestal plniť svoje
povinnosti, prípadne ten, kto sa dopustil nejakého protiprávneho skutku, nebol viac pre Aztékov
plnohodnotnou osobou (hovorili, že stratil svoju "tvár"), ale niekým menejcenným alebo
opovrhnutiahodným "vyvrheľom" (
infamis
), ktorý sa svojím delikventným správaním sám vyčle nil
z aztéckeho spoločenstva, za čo musel niesť nepriaznivé následky - tak morálne odsúdenie zo strany
svojich súkmeňovcov,4) ako aj podstatné obmedzenie spôsobilosti mať v rámci
tohto spoločenstva vôbec nejaké práva.Ktoré konkrétne práva mohli požívať, resp. ktoré konkrétne povinnosti museli vykonávať
individuálni nositelia spôsobilosti na práva a povinnosti, záviselo, ako je zrejmé, od obmedzení,
resp. výhod vyplývajúcich z ich sociálneho postavenia, od ich schopností, na základe ktorých sa
mohli "vyšvihnúť" na spoločenskom rebríčku a zväčšiť tak rozsah svojich
práv,5) a tiež od ich prípadného amorálneho či protiprávneho správania sa, za
ktoré boli potrestaní odňatím určitých práv alebo uložením osobitných povinností a pod.
Aztécky pojem "srdce" obrazne pomenúval každodenné rozhodovanie sa a následné faktické
konanie osoby, zamerané na dosiahnutie konkrétnych momentálnych cieľov, čím vlastne implicitne
vyjadroval (pripúšťal) skutočnosť, že každá osoba môže (v istých objektívne daných medziach)
slobodne prejavovať svoju vôľu, čiže, povedané juristicky, že má privátnu (dispozičnú) autonómiu,
ktorá jej umožňuje konať, prípadne nekonať s právnymi účinkami, alebo že má kontraktuálnu i
deliktuálnu spôsobilosť.
Aktívna stránka právnej subjektivity bola podmienená určitými okolnosťami existujúcimi na
strane jej nositeľov rôznych kategórií, a to ich vekom, telesným a duševným zdravím, pohlavím,
rodinným stavom, spoločenským postavením, povolaním a pod.
Právny status osoby bol podmienený tiež tým, že verejný, ako aj súkromný život Aztékov sa
riadil viacerými, súbežne sa odvíjajúcimi kalendárnymi cyklami, ktoré sa rozdeľovali na rôzne dlhé
časové periódy.6) V zásade v každej z týchto periód museli obyvatelia
vykonávať iné alebo obdobné osobitné povinnosti, či dodržiavať iné alebo obdobné rituálne
prohibície, alebo mohli požívať iné alebo obdobné osobitné oprávnenia, alebo mohli, resp. nemohli
uskutočňovať určité právne úkony a pod.
V aztéckej spoločnosti existovala nielen prirodzená (faktická) nerovnosť, ale aj umelo
vytvorená nerovnoprávnosť. Jednoznačne sa dajú rozlíšiť
dve hlavné, navzájom značne nerovnoprávne
spoločenské vrstvy
, a to pipiltin (sg. pilli)
, ktorí predstavovali vládnucu vrstvu, a
macehualtin (sg. macehualli)
, ktorí tvorili masu osobne slobodného radového obyvateľstva. K
menším sociálnym, resp. profesným skupinám aztéckeho obyvateľstva patrili obchodníci (azt.
pochteca), remeselníci (azt. tolteca), vojaci a kňazi. Osobitnou skupinou boli neslobodní
roľníci-nevoľníci (azt. mayeque), odlišní od otrokov, ktorých právnym postavením sa budeme
podrobnejšie zaoberať v nasledujúcej stati.Aztécke otroctvo
Dôležitý problém spadajúci do oblasti aztéckeho osobného práva, zaujímavý z hľadiska
porovnávacích právnych dejín, predstavuje
otroctvo.
Slovo "otroctvo" by sa však v aztéckom
prípade ma
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
