Odmeňovanie zamestnancov kapitálovou účasťou v akciovej
spoločnosti
JUDr.
Viliam
Janáč
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.
JANÁČ, V.: Odmeňovanie zamestnancov kapitálovou účasťou v akciovej
spoločnosti. Právny obzor, 98, 2015, č.5, s.479 - 496.
Remuneration of employees by capital participation in a joint-stock company.
The
employee's equity participation in the joint stock company is a special form of remuneration, which,
however, in the Slovak Republic, has not been adopted in more significantly way. Despite this fact,
the national legislation creates a legal framework for this type of remuneration of employees in the
joint stock companies. This article is focused on the advantages, which can be provided by the joint
stock company to its employees. A brief historical excursion to the institute of "employee share" is
also part of the article. Tax aspects of remuneration the employee's equity participation in the
joint stock company are not covered.Key words:
Employee, employee's share, employee's equity participation, employee
share ownership
1. Úvod
Nadobudnutie akcií spoločnosti predstavuje jednu z foriem odmeňovania, ktorá má prispievať
k zvýšenej motivácii zamestnancov, má ovplyvňovať zamestnancov k pozitívnemu pracovnému prístupu a
najmä k zlepšeniu efektivity práce za účelom dosiahnutia lepších hospodárskych výsledkov a celkovej
prosperity spoločnosti. Navyše tento model odmeňovania predstavuje najefektívnejší spôsob, ako
zamestnanca posunúť do mentálnej pozície vlastníka spoločnosti, ktorý hľadí ďalej než iba k
najbližšiemu výplatnému termínu. Uvedená problematika je zaujímavou aj z dôvodu, že pri nej dochádza
k nevyhnutnému stretu a prenikaniu dvoch právnych odvetví, pracovného práva a obchodného
práva.
Odmeňovanie zamestnancov kapitálovou účasťou na spoločnosti nemá v podmienkach Slovenskej
republiky výraznejšiu tradíciu. Opakom sú krajiny angloamerickej právnej kultúry, kde uvedený systém
existuje a dlhodobo funguje. Príčiny, prečo v Slovenskej republike nedošlo k výraznejšiemu rozvoju
tejto formy odmeňovania zamestnancov, sú dané najmä historicky.
Za jednu z hlavných príčin možno označiť proces kupónovej privatizácie v 90. rokoch
minulého storočia. Mnoho štátnych podnikov transformovaných na akciové spoločnosti skončilo
vytunelovaných alebo v konkurze. Akcie týchto podnikov, ktoré sčasti vlastnili samotní zamestnanci,
sa behom krátkeho časového úseku stali bezcennými. Neexistovali žiadne podmienky vhodné pre
obchodovanie ani pre tú skupinu akcií, ktoré si svoju hodnotu ešte zachovali. Dôsledkom uvedeného sa
tieto akcie stávali málo likvidným aktívom a ľudia sa o ne postupne prestali zaujímať. Majoritní
akcionári sa snažili o koncentráciu rozdrobenej akcionárskej štruktúry v spoločnostiach, preto
častokrát dochádzalo k vytesňovaniu zamestnancov, resp. bývalých zamestnancov ako minoritných
akcionárov z týchto spoločností. Teda pokus o vytvorenie fungujúceho kapitálového trhu v podmienkach
Slovenskej republiky zlyhal.1)
Zamestnanecké akcie, ktoré historicky predstavovali osobitný druh akcií, svojou podstatou
rovnako neprispeli k zvýšeniu miery likvidity.
Okrem už zmienených historických príčin možno k príčinám existencie tohto stavu priradiť
aj celospoločenské pomery a pracovnú kultúru. Zamestnanec by sa mal predovšetkým zaujímať o riadne
dodanie práce, a nie sa spolupodieľať na rozhodovaní v otázkach spoločnosti, ktoré by mu umožňoval
status akcionára spoločnosti (najmä účasť a hlasovanie na valných zhromaždeniach spoločnosti). Za
takejto konštelácie spoločenských pomerov nikdy nedošlo k výraznejšiemu rozvoju zamestnaneckých
programov odmeňovania, a tým ani k významnejšej participácii a angažovanosti zamestnancov na
hospodárskom živote spoločností.
2. K základným pojmom a k súbehu statusu zamestnanca a
akcionára
Pojem zamestnanec
. Ústredným pojmom problematiky je pojem zamestnanec. Poznanie a
vymedzenie uvedeného pojmu je kľúčové, pretože vymedzuje kategóriu subjektov, vo vzťahu ku ktorej má
systém odmeňovania kapitálovou účasťou smerovať. Legálna definícia pojmu zamestnanec je vyjadrená v
§ 11 ods. 1 Zákonníka práce: "Zamestnanec je
fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v
obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.".
Významom rovnakú
definíciu zamestnanca obsahoval aj pôvodný zákon č. 65/1965
Zb., zákonník práce.2) Na predošlú právnu úpravu upozorňujeme v
súvislosti s textom príspevku venovaného zamestnaneckým akciám, nakoľko v dobe ich existencie v
právnom poriadku platila právna úprava pôvodného zákonníka práce. Uvedená definícia vychádza z dvoch
základných determinantov; z ktorých prvým je status fyzickej osoby bez ohľadu na jej štátnu
príslušnosť; druhým je výkon závislej práce, ktorá je vyjadrením osobnej a hospodárskej závislosti
zamestnanca k zamestnávateľovi, pričom riziko výkonu práce v tomto prípade znáša zamestnávateľ.
Nakoľko časť príspevku je venovaná aj inštitútu zamestnaneckých akcií v texte príspevku.V súvislosti s otázkou voľného pohybu zamestnancov vymedzuje judikatúra Európskeho súdneho
dvora pojem zamestnanca takto:
"zamestnanec je ten, kto v podriadenosti k inému osobne vykonáva
závislú prácu za odmenu.".
3) Pojem zamestnanec sa zvykne používať v užšom
aj širšom význame. V užšom zmysle
pod pojmom zamestnanec treba rozumieť len fyzickú osobu,
ktorá na základe pracovnej zmluvy vykonáva závislú prácu v pracovnom
pomere.4) Do širšieho vymedzenia
pojmu zamestnanec by bolo možné
zahrnúť nielen fyzickú osobu ako účastníka pracovného pomeru, ale aj fyzické osoby, ktoré pracujú na
základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.5) K záveru, že
pod zamestnanca, ktorý je oprávnený požívať zvýhodnenia pri odmeňovaní kapitálovou účasťou v
spoločnosti, treba zaradiť aj zamestnanca v širšom ponímaní v zmysle predchádzajúcej vety, prichádza
aj Dvořák, ktorý uvádza: "Je otázkou, či za zamestnanca spoločnosti treba považovať i osoby
vykonajúce pre spoločnosť práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného po