Odmeňovanie zamestnancov kapitálovou účasťou v akciovej spoločnosti

Vydáno: 50 minút čítania
Odmeňovanie zamestnancov kapitálovou účasťou v akciovej spoločnosti
JUDr.
Viliam
Janáč
Ústav štátu a práva SAV, Bratislava.
JANÁČ, V.: Odmeňovanie zamestnancov kapitálovou účasťou v akciovej spoločnosti. Právny obzor, 98, 2015, č.5, s.479 - 496.
Remuneration of employees by capital participation in a joint-stock company.
The employee's equity participation in the joint stock company is a special form of remuneration, which, however, in the Slovak Republic, has not been adopted in more significantly way. Despite this fact, the national legislation creates a legal framework for this type of remuneration of employees in the joint stock companies. This article is focused on the advantages, which can be provided by the joint stock company to its employees. A brief historical excursion to the institute of "employee share" is also part of the article. Tax aspects of remuneration the employee's equity participation in the joint stock company are not covered.
Key words:
Employee, employee's share, employee's equity participation, employee share ownership
1. Úvod
Nadobudnutie akcií spoločnosti predstavuje jednu z foriem odmeňovania, ktorá má prispievať k zvýšenej motivácii zamestnancov, má ovplyvňovať zamestnancov k pozitívnemu pracovnému prístupu a najmä k zlepšeniu efektivity práce za účelom dosiahnutia lepších hospodárskych výsledkov a celkovej prosperity spoločnosti. Navyše tento model odmeňovania predstavuje najefektívnejší spôsob, ako zamestnanca posunúť do mentálnej pozície vlastníka spoločnosti, ktorý hľadí ďalej než iba k najbližšiemu výplatnému termínu. Uvedená problematika je zaujímavou aj z dôvodu, že pri nej dochádza k nevyhnutnému stretu a prenikaniu dvoch právnych odvetví, pracovného práva a obchodného práva.
Odmeňovanie zamestnancov kapitálovou účasťou na spoločnosti nemá v podmienkach Slovenskej republiky výraznejšiu tradíciu. Opakom sú krajiny angloamerickej právnej kultúry, kde uvedený systém existuje a dlhodobo funguje. Príčiny, prečo v Slovenskej republike nedošlo k výraznejšiemu rozvoju tejto formy odmeňovania zamestnancov, sú dané najmä historicky.
Za jednu z hlavných príčin možno označiť proces kupónovej privatizácie v 90. rokoch minulého storočia. Mnoho štátnych podnikov transformovaných na akciové spoločnosti skončilo vytunelovaných alebo v konkurze. Akcie týchto podnikov, ktoré sčasti vlastnili samotní zamestnanci, sa behom krátkeho časového úseku stali bezcennými. Neexistovali žiadne podmienky vhodné pre obchodovanie ani pre tú skupinu akcií, ktoré si svoju hodnotu ešte zachovali. Dôsledkom uvedeného sa tieto akcie stávali málo likvidným aktívom a ľudia sa o ne postupne prestali zaujímať. Majoritní akcionári sa snažili o koncentráciu rozdrobenej akcionárskej štruktúry v spoločnostiach, preto častokrát dochádzalo k vytesňovaniu zamestnancov, resp. bývalých zamestnancov ako minoritných akcionárov z týchto spoločností. Teda pokus o vytvorenie fungujúceho kapitálového trhu v podmienkach Slovenskej republiky zlyhal.1)
Zamestnanecké akcie, ktoré historicky predstavovali osobitný druh akcií, svojou podstatou rovnako neprispeli k zvýšeniu miery likvidity.
Okrem už zmienených historických príčin možno k príčinám existencie tohto stavu priradiť aj celospoločenské pomery a pracovnú kultúru. Zamestnanec by sa mal predovšetkým zaujímať o riadne dodanie práce, a nie sa spolupodieľať na rozhodovaní v otázkach spoločnosti, ktoré by mu umožňoval status akcionára spoločnosti (najmä účasť a hlasovanie na valných zhromaždeniach spoločnosti). Za takejto konštelácie spoločenských pomerov nikdy nedošlo k výraznejšiemu rozvoju zamestnaneckých programov odmeňovania, a tým ani k významnejšej participácii a angažovanosti zamestnancov na hospodárskom živote spoločností.
2. K základným pojmom a k súbehu statusu zamestnanca a akcionára
Pojem zamestnanec
. Ústredným pojmom problematiky je pojem zamestnanec. Poznanie a vymedzenie uvedeného pojmu je kľúčové, pretože vymedzuje kategóriu subjektov, vo vzťahu ku ktorej má systém odmeňovania kapitálovou účasťou smerovať. Legálna definícia pojmu zamestnanec je vyjadrená v § 11 ods. 1 Zákonníka práce:
"Zamestnanec je fyzická osoba, ktorá v pracovnoprávnych vzťahoch, a ak to ustanovuje osobitný predpis, aj v obdobných pracovných vzťahoch vykonáva pre zamestnávateľa závislú prácu.".
Významom rovnakú definíciu zamestnanca obsahoval aj pôvodný zákon č. 65/1965 Zb., zákonník práce.2) Na predošlú právnu úpravu upozorňujeme v súvislosti s textom príspevku venovaného zamestnaneckým akciám, nakoľko v dobe ich existencie v právnom poriadku platila právna úprava pôvodného zákonníka práce. Uvedená definícia vychádza z dvoch základných determinantov; z ktorých prvým je status fyzickej osoby bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť; druhým je výkon závislej práce, ktorá je vyjadrením osobnej a hospodárskej závislosti zamestnanca k zamestnávateľovi, pričom riziko výkonu práce v tomto prípade znáša zamestnávateľ. Nakoľko časť príspevku je venovaná aj inštitútu zamestnaneckých akcií v texte príspevku.
V súvislosti s otázkou voľného pohybu zamestnancov vymedzuje judikatúra Európskeho súdneho dvora pojem zamestnanca takto:
"zamestnanec je ten, kto v podriadenosti k inému osobne vykonáva závislú prácu za odmenu.".
3) Pojem zamestnanec sa zvykne používať v užšom aj širšom význame. V
užšom zmysle
pod pojmom zamestnanec treba rozumieť len fyzickú osobu, ktorá na základe pracovnej zmluvy vykonáva závislú prácu v pracovnom pomere.4) Do
širšieho vymedzenia
pojmu zamestnanec by bolo možné zahrnúť nielen fyzickú osobu ako účastníka pracovného pomeru, ale aj fyzické osoby, ktoré pracujú na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.5) K záveru, že pod zamestnanca, ktorý je oprávnený požívať zvýhodnenia pri odmeňovaní kapitálovou účasťou v spoločnosti, treba zaradiť aj zamestnanca v širšom ponímaní v zmysle predchádzajúcej vety, prichádza aj Dvořák, ktorý uvádza:
"Je otázkou, či za zamestnanca spoločnosti treba považovať i osoby vykonajúce pre spoločnosť práce na základe dohôd vykonávaných mimo pracovného po

Související dokumenty

Súvisiace články

Pracovný posudok, potvrdenie o zamestnaní a osobný spis zamestnanca
Zrušenie zamestnávateľa - otázniky nad výpovedným dôvodom
Ako ponúknuť jednu prácu piatim zamestnancom
Splnomocnenie na pracovnoprávne úkony
Právne úskalia zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín na Slovensku
Rodné číslo v pracovnej zmluve
Individuálne pracovnoprávne spory po rekodifikácii civilného procesného práva
Vplyv nových technológií na materstvo a rodičovstvo v pracovnoprávnej oblasti
Uplatnenie (nielen) úroku z omeškania v pracovnom práve
Súbeh výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu a pracovného pomeru zamestnanca - revolúcia na obzore? (k nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 190/15 z 13.9.2016)
Mediácia na pracovisku
Náhrada mzdy za nevyčerpanú dovolenku pri neplatnom skončení pracovného pomeru
Konanie v duševnej poruche a nároky z neplatného skončenia pracovného pomeru
Prechod práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov pre prevode hospodárskej jednotky na viacerých nadobúdateľov
Súbeh výkonu funkcie člena štatutárneho orgánu a pracovnoprávneho vzťahu
Posudzovanie zdravotnej spôsobilosti pri skončení pracovného pomeru
Platobné a tankovacie karty zamestnávateľa a zodpovednosť zamestnanca za škodu
Vek ako dôvod diskriminácie v systéme pracovného práva
Právo zamestnanca na ochranu súkromia
Právo na súkromný život v systéme pracovného práva