Niektoré aspekty legality odpočúvania
JUDr.
Miloš
Deset
Katedra trestného práva a kriminológie, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v
Trnave.
DESET, M.: Niektoré aspekty legality odpočúvania. Právny obzor, 93, 2010, č.3,
s.245 -255.
V tomto článkuje venovaná pozornosť niektorým aspektom právnej úpravy odpočúvania podľa
zákona č.301/2005 Z.z. Trestného poriadku a
zákona č.166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným
použitím inľormačno-tcchnických prostriedkov a o zmene a doplněni niektorých zákonov
(zákon o ochrane pred odpočúvaním). Skúmajú sa v ňom
najmä možnosti priebežnej kontroly vykonávania odpočúvania a odôvodňovanie rozhodnutí, ktorými sa
nariadilo, a s tým súvisiaca ich preskúmateľnosť. Súčasťou tohto článkuje napokon aj stručná analýza
informovanosti odpočúvanej osoby ojej odpočúvaní, ktorá je jedným z predpokladov právnej ochrany
pred potenciálnym zneužívaním odpočúvania, resp. jeho nezákonným vykonávaním.
Úvod
Jedným zo základných práv chránených Ústavou Slovenskej republiky č.460/ 1992 Zb. (ďalej
len "ústava") je právo na ochranu korešpondencie a
tajomstva dopravovaných správ, ktoré je súčasťou práva na ochranu súkromia. Garantuje ho či. 22
Ústavy, podľa ktorého "
listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomnosti a
ochrana osobných údajov sa zaručujú"
(odsek 1) a podľa ktorého " nikto nesmie porušiť listové
tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných
poštou, alebo iným spôsobom; výnimkou sú prípady, ktoré
ustanoví"
(zákon odsek 2 prvá veta).
ČI. 22 ústavy, podobne ako 51. 13 Listiny
základných práv a slobôd (ďalej len "Listina"), chráni aj " tajomstvo správ podávaných telefónom,
telegrafom alebo iným podobným zariadením"
(odsek 2 druhá veta). Súčasťou tohto práva je
dôvernosť obsahu informácií šírených takýmto spôsobom, preto každý adresát týchto práv, ktorý
komunikuje s inou osobou, má legitímne očakávanie, že obsah jeho komunikácie zostane dôverný a
neprístupný tretím osobám.1)Právo na ochranu súkromia vyplýva aj z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len "Dohovor"). Podľa či. 8 ods. 1 Dohovoru má každý "
právo na rešpektovanie svojho
súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie"2)
Zároveň či. 8
ods. 2 Dohovoru upravuje možnosť legitímneho zásahu do tohto práva, konkrétne oprávňuje štátne
orgány zasahovať do jeho výkonu, ak je to v súlade so zákonom a ak je to v demokratickej spoločnosti
nevyhnutné v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny,
predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, alebo ochrany práv a slobôd
iných (porovnaj či. 8 ods. 2 Dohovoru). Z uvedeného ustanovenia celkom jasne vyplýva, že akýkoľvek
zásah do predmetného práva musí byť v súlade so zákonom a odôvodnený legitímnym cieľom, ktorého
dosiahnutie sa ním sleduje, napr. predchádzaním nepokojov a zločinnosti. To, samozrejme, platí aj
pre odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (ktorého podstatou je "pred účastníkmi
aktuálne prebiehajúcej telekomunikačnej prevádzky utajené a účelové vnímanie ich komunikácie, ktoré
je sprostredkované telekomunikačnými zariadeniami tretej osobe
"3) pozn. -
preklad aut).Tieto ústavnoprávne pravidlá, podľa ktorých možno za istých okolností zasiahnuť do práva
na ochranu korešpondencie a tajomstva dopravovaných správ, boli neskôr dotvorené judikaturou
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "Európsky súd"