Náčrt teoretickoprávnej koncepcie multicentrického právneho systému (Zarys teoretycznoprawnej koncepcji multicentrycznego systemu prawa)

Koncepcia multicentrického právneho systému ako uchopenie vzťahov právnych poriadkov štátu, EÚ, Rady Európy, Európsky súdny dvor a poľský Ústavný súd o vzťahu práva EÚ a poľskej ústavy. Zásady vzájomne priaznivého výkladu a kooperatívnej aplikácie, dve roviny zásady aplikačnej prednosti, záväznosti a uplatnenia práva, vyvodenie aplikačnej prednosti práva EÚ z poľskej ústavy.

Predmetom týchto úvah je náčrt koncepcie multicentrického právneho systému pôsobiaceho na strete práva Európskych spoločenstiev s právom členských štátov. Multicentrickosť chápaná ako rozdelenie kompetencií medzi orgány štátu a únijné vyplýva z prijatia zásady supremácie únijného práva, ako aj prednosti zásady účinnosti (éffet utile) tohto práva vo vzťahu k právnym poriadkom členských štátov.

Čoraz všeobecnejšie sa poukazuje na fakt, že vzťah medzi únijným právom a právom členských štátov už nespočíva v tradične chápanej hierarchickej nadradenosti jedného systému nad druhým, vedúcej v prípade kolízie noriem únijného práva s normami patriacimi do právneho poriadku členského štátu ku derogácii tých druhých. Zásada supremácie únijného práva sa uskutočňuje skôr v podobe rozhodného potvrdenia princípu účinnosti, podľa ktorej musia orgány členského štátu použiť normy únijného práva aj v prípade ich kolízie s normami práva členského štátu, vrátane noriem obsiahnutých v ich ústavách. Koncepcia multicentrizmu bude predstavená tak, ako ju sformulovali rozhodnutia poľského Ústavného tribunálu.

Zaujímavým prejavom takto chápanej multicentrickosti je možnosť, aby v rámci právneho systému štátu zároveň existovali právoplatné konečné súdne rozhodnutia odporujúce únijnému právu, ako aj rozhodnutia súdov nižšieho stupňa priznávajúce odškodnenie jednotlivcovi v spojitosti so skorším rozhodnutím porušujúcim únijné právo.

V súčasnosti nemožno prehliadnuť zmeny paradigmy chápania a fungovania práva ako systému, zvlášť jeho vertikálnej štruktúry. Mení sa pohľad na Kelsenovskú alebo Hartovskú monistickú predstavu práva v prospech multicentrického (polycentrického),¹⁾ alebo aj globálneho právneho systému.²⁾ Tento jav sa opisuje aj pojmami "pluralizmus"³⁾ a "mnohoúrovňovosť" právnych poriadkov.⁴⁾ Oplatí sa poznamenať, že aj kritici tejto formulácie uznávajú, že hoci je pojem multicentrickosti práva tematicky neostrým termínom, predstavuje v podstate zaujímavé a výstižné zhrnutie nepochybnej tendencie súčasných právnych systémov.⁵⁾ Ukazuje sa totiž, že klasické dynamicko-statické väzby medzi normami nie sú dostatočne adekvátne na opis aktuálneho právneho systému (právnych systémov), a to rovnako, pokiaľ ide o typ systému, ako aj konkrétny systém. Vyplýva to predovšetkým z mnohosti rôznych, vzájomne nezávislých miest tvorby práva. V tomto kontexte možno hovoriť o multicentrickosti právneho systému⁶⁾ cez prizmu "ge ometrie troch úrovní"⁷⁾ práva štátu, únie a práva tvoreného v rámci systému Rady Európy.

Pri tomto prístupe máme do činenia s fenoménom multicentrickosti v jeho vonkajšom rozmere (tzv. ), ktorého predmetom je analýza formovania procesov tvorby a aplikácie práva v nadštátnom kontexte, resp. akým spôsobom uvedené "decízne centrá" vstupujú alebo môžu vstupovať do vzájomných vzťahov v rámci tohto procesu. Zmeny vo vnímaní právneho systému sú spojené aj s tendenciou prechodu práva od systémov "uzavretých" ku "otvoreným",⁸⁾ teda takým, ktoré charakterizuje väčší podiel mimotextových prvkov vyjadrený prítomnosťou zásad, programových noriem a iných "neuzavretých pravidiel v právnickej argumentácii",⁹⁾ ktorú opísal Lech Morawski.

Všeobecne, ťažko hovoriť o zachovaní črty hierarchickosti v jej doterajšom chápaní. Ako výstižne poznamenáva Wieslaw Lang, v prípade multicentrickosti máme do činenia s objavením sa "v jednom právnom prípade mnohých rovnocenných prameňov práva, ktoré netvoria hierarchický systém (hierarchiu noriem)".¹⁰⁾ Téza o hierarchickom, pyramidálnom usporiadaní právneho systému však bola doposiaľ všeobecne akceptovaná.¹¹⁾ Vyjadrené najvšeobecnejšie, v monocentrickom systéme norma vyššieho stupňa predstavuje základ záväznosti normy nižšieho stupňa, pokiaľ bola stanovená na to kompetentným orgánom na základe vyššej normy (d