Konania o ochrane ústavnosti pred Ústavným súdom Slovenskej republiky. Kritické
poznámky k novému zákonu (III.)
Prof. JUDr.
Ján
Mazák
PhD.
Profesor Ústavu medzinárodného práva a európskeho práva Právnickej fakulty
UPJš.
Doc. JUDr.
Martina
Jánošíková
PhD.
Riaditeľka Ústavu medzinárodného práva a európskeho práva Právnickej fakulty
UPJš.
MAZÁK, J., JÁNOŠÍKOVÁ, M.: Konania o ochrane ústavnosti pred Ústavným súdom Slovenskej
republiky. Kritické poznámky k novému zákonu (III.)
Právny obzor, 102, 2019, č. 3, s. 183 - 203.
Proceedings on Protection of Constitutionality before the Constitutional Court. The
Critical Remarks on the New Act. (III.)
The authors analyse critically the selected proceedings
before the Constitutional Court on conformity of legal rules, on constitutional complaints and on
interpretation of a constitution and constitutional acts. They conclude that the legislator has
adopted the new act on the Constitutional Court without taking into account the results of the case
law and legal jurisprudence which have been achieved on the basis of former act on the
Constitutional Court. Such an approach of the legislator leads to a couple of erroneous provisions
which should be amended or annulled.Key words:
new act on the Constitutional Court, Proceedings on conformity of
legal rules, constitutional complaint, interpretation of a constitution and constitutional acts
I. Obmedzenie skúmanej problematiky
V druhej až dvadsiatej hlave zákona č. 314/2018
Z.z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
nový zákon o ústavnom súde)1)
sa ustanovuje o typoch konaní. zákonodarca zvolil rovnakú metodiku, aká sa uplatňovala v zákone č.
38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len
zrušený zákon o ústavnom súde). Nová úprava je však
podrobnejšia a ku typom konaní začleňujeaj také konania, ktoré neboli osobitne upravené v
zrušenom zákone o ústavnom súde.
Kvalitu novej reglementácie typov konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej
len ústavný súd) preskúmame so zreteľom len na niektoré vybrané typy konaní, v ktorých ústavný súd
najčastejšie, podľa doterajších poznatkov a judikatúry, koná a rozhoduje. význam a účel jednotlivých
konaní pred ústavným súdom nie je totiž rovnaký. Niektoré konania, ako konanie o súlade právnych
predpisov, konanie o výklad ústavy a ústavných
zákonov, konanie o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby predstavujú ťažisko rozhodovacej
činnosti.2) Tieto typy konaní sme vzali za základ skúmania osobitnej časti
nového zákona o ústavnom súde.
Základným cieľom príspevku je zistiť, či právna úprava vybraných konaní dostatočne
zohľadňuje ich význam a účel so zreteľom na ich predmet a náročnosť ochrany ústavnosti. Rovnako sa
venujeme tomu, či nový zákon o ústavnom súde
zohľadňuje a do akej miery judikatúru ústavného súdu v procesných otázkach, ktoré sa riešili v
doterajšej rozhodovacej činnosti.
II. Konanie o súlade právnych predpisov
2.1. Abstraktná kontrola právnych predpisov
Konanie o súlade právnych predpisov zabezpečuje ochranu ústavnosti prostredníctvom
následnej abstraktnej kontroly právnych predpisov. v tomto konaní súčasne dochádza k preskúmaniu, či
sa splnil cieľ, na ktorý je určená, podľa § 2 ods.
1 a 2 zákona č. 400/2015 Z.z. o tvorbe
právnych predpisov a o zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení zákona č. 310/2016 Z.z. (ďalej len
zákon o tvorbe právnych predpisov) tvorba právnych
predpisov. Týmto cieľom je súlad každého právneho predpisu s právnym predpisom vyššej právnej sily,
s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky a s právom Európskej únie
(§ 2 ods. 2 písm. b/ až d/ citovaného
zákona).
2.2. Neúplné náležitosti návrhu na začatie konania
2.2.1. v § 74 je zopakovaný obsah
čl. 130 ods. 1 písm. a) až g) ústavy s
tým, že len tieto subjekty a jeden non-subjekt (písm. a/) sú oprávnené na podanie návrhu na začatie
konania. Opäť, ide o nadbytočné doslovné opakovanie noriem
ústavy, ktoré nie je podľa
zákona o tvorbe právnych predpisov prípustné
(§ 4 ods.
4).3)
Ustanovenie § 75 určuje náležitosti
návrhu na začatie konania. Okrem všeobecných náležitostí
(§ 43) sú uvedené ako osobitné náležitosti v
podstate len identifikácia právnych predpisov, ktoré nie sú v súlade, a z akých dôvodov má
navrhovateľ pochybnosti o ich súlade. Usudzujeme, že také zúženie osobitných náležitosti návrhu na
začatie konania o súlade právnych predpisov nezodpovedá tomu, že podľa
§ 56 ods. 2 písm. c) sa môže návrh po jeho
predbežnom prerokovaní odmietnuť aj pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí.
Podľa nášho názoru chýbajú viaceré osobitné náležitosti, predovšetkým tie, ktoré sú úzko
spojené s vecnou legitimáciou navrhovateľa. vecne oprávnený navrhovateľ je totiž určený nielen
označením jeho ústavného alebo zákonného postavenia, ale aj materiálnymi požiadavkami (obmedzeniami)
na výkon jeho oprávnenia podať návrh, ktorým chceme venovať pozornosť.
2.2.2. Každý navrhovateľ, ktorý napáda právny predpis pre jeho nesúlad s medzinárodnou
zmluvou, musí doložiť, že ide o takú medzinárodnú zmluvu, ktorú Slovenská republika ratifikovala a
ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, t.j. v zbierke zákonov.4)
Nejde o akademický problém.
V konaniach pred ústavným súdom o súlade právnych predpisov už boli napadnuté právne
predpisy pre ich nesúlad so zmluvou o fungovaní Európskej únie (ďalej len:
zFEU).5) Táto zmluva je medzinárodnou zmluvou, ale nebola vyhlásená v zbierke
zákonov. v zbierke zákonov bola vyhlásená len zmluva o
pristúpení k Európskej únii podpísaná v aténach 16. apríla 2003
(oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej
republiky č. 185/2004 z. z) a lisabonská
zmluva podpísaná 13. decembra 2007 v lisabone (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí
Slovenskej republiky č. 486/2009 Z.z.), ktorá
reviduje primárne právo Únie.
Tento stav je potrebné vyriešiť vyhlásením zmlúv tvoriacich primárne právo Európskej únie
v zbierke zákonov alebo úpravou v novom zákone o ústavnom
súde, hoci text čl. 125 ods. 1 písm. a)
ústavy nevytvára veľký priestor na vhodnú zákonnú úpravu.
2.2.3. ak je navrhovateľom súd, potom považujeme za osobitnú náležitosť to, že taký
navrhovateľ tvrdí a dokazuje, že návrh má súvislosť s prejednávanou vecou. v zákone chýba zmienka o
tom, že táto súvislosť má existovať s vecou, ktorú prejednáva a rozhoduje súd, ktorý podáva návrh.
zatiaľ čo tento nedostatok vo formulácii sa dá preklenúť logickým výkladom, tak výraz súvislosť by
bolo žiaduce vyjasniť. Malo by ísť o takú súvislosť, ktorá vyplýva z potreby vytvoriť právny
základ6) na rozhodnutie všeobecného súdu bez pochybností, či do tohto
právneho základu na rozhodnutie patrí alebo nepa