K postaveniu svedka v správnom konaní (Je možné v priestupkovom konaní použiť ako dôkazný prostriedok svedeckú výpoveď policajta, ktorý objasňoval priestupok?)

The article is focused on a witness in administrative proceedings and in generally it deals with the basic principles of the activities of public authorities and in particular the principles and rules of the activities of public administration authorities, carried out by misdemeanor procedure. The theoretical part is based on the characteristics of the rule of law, the principles and rules of the right to good administration and right to a fair trial as well. On this basis, at the very first place, the article is focused on some procedural provisions related to the proceeding on misdemeanors, especially on the documents fora decision, evidences and procedural standing of witnesses. The legislature which encompasses such an administrative offences is represented by the Misdemeanors Act No. 372/1990 Coll. (Acton Misdemeanors) and by Act No. 71/1967 on Administrative Proceedings. The aim of the article is to provide the theoretical analysis of the part of decision-making activities of administrative authorities as well as case law which, in the default of evidence, prefer instead of the rule , the use of non objective evidences. The author pronounced opposition to the conclusions and approaches that are expressed in a large part of administrative decisions and the court decisions, in applying the principle of material truth and the free evaluation of evidence, and points the negative trend in breach of the principle of legality. The reasoning described in the article is also based on the analysis of sub-issues such as non-precise use of terms of law, bias of administration employees, evaluation of evidence and so on. The focus of argumentation to the detriment of using the testimony of a policeman, who clarifies offense, is a crosscutting principle of .

Môže byť policajt objasňujúci priestupok v nadväzujúcom priestupkovom konaní v procesnom postavení svedka a podať svedeckú výpoveď pri prejednávaní takého to priestupku alebo je v správnom konaní jeho vyjadrenie iba súčasťou podkladu pre vydanie rozhodnutia, teda správy o výsledku objasňovania priestupku (ďalej len "správa")?¹⁾ Otázka nie je nová. Množstvo rozhodnutí správnych orgánov a tiež rozsudkov súdov²⁾ sa v rozpätí niekoľkých rokov zaoberalo posudzovaním váhy svedeckej výpovede policajta pri prejednávaní a rozhodovaní o priestupku. Na rozhodnutia uvedených orgánov verejnej moci reagovala odborná aj laická verejnosť. Dôvodom záujmu je druh priestupkov. Ide o priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky (ďalej len "cestné priestupky"), ktoré patria medzi najčastejšie postihované. Veľmi často však nie sú z dokumentované fotografickým prístrojom ani kamerovým systémom, ktorých výstupom je objektívny dôkazný prostriedok. Tento príspevok k otvorenej diskusii nie je zameraný na podporu tzv. cestných pirátov, ale na vysvetlenie právno teoretických a logických súvislostí, ktoré podľa nášho názoru vylučujú použitie takejto svedeckej výpovede. Nebudeme analyzovať jej váhu pri hodnotení dôkazov, ale argumentovať vyjadrením procesného postavenia orgánu objasňujúceho priestupok v konaní o priestupku a z neho vyplývajúci charakter jeho úkonov.

Overovať budeme tvrdenie, že policajt, ktorý objasňoval priestupok, nemôže pri prejednávaní toho istého priestupku podávať svedeckú výpoveď. Odpoveď budeme hľadať v niekoľkých vrstvách pravidiel, ktorými sú viazané správne konania a osobitne tie, v ktorých správne orgány postihujú správne delikty, pravidiel, ktoré sú záväzné pre všetky postupy orgánov verejnej moci a v relevantných správno právnych, predovšetkým procesných inštitútoch. V nasledovnej analýze budeme vychádzať z modelovej situácie, ktorá zodpovedá značnej časti situácií v cestnej premávke a v konaniach o cestných priestupkoch. Mnohé ich skutkové podstaty sú založené na nekomplikovanom deji, a preto v priestupkovom konaní často proti sebe stoja ako jediné podklady pre vydanie rozhodnutia jednoduché tvrdenia o tom, či vodič použil bezpečnostný pás, či neprešiel cez plnú čiaru, či rešpektoval pokyn vyplývajúci z dopravnej značky Stoj, daj prednosť v jazde! a pod. V modelovej situácii budú na jednej strane výpoveď obvineného a na strane druhej správa spolu s tvrdením policajta navzájom protichodné, avšak pri tom vnútorne nerozporuplné, logické a javiace sa ako hodnoverné. Obvinený bude teda napr. tvrdiť, že bezpečnostný pás použil a policajt bude tvrdiť opak. Budeme skúmať prípady, v ktorých je výpoveď policajta chápaná ako dôkaz, ktorý zvráti dôkaznú situáciu a vylúči aplikáciu zásady správneho trestania . Nebudeme skúmať prípady, v ktorých nie je "svedecká výpoveď" policajta v podstate rozhodujúcim dôkazným prostriedkom (ak je napríklad jej hodnovernosť alebo hodnovernosť niektorého z podkladov pre rozhodnutie vyvrátená a pod.) a nebudeme venovať pozornosť ani časti rozhodnutí, ktoré pripisujú výpovedi policajta dokonca väčšiu váhu v zhľadom na jeho postavenie verejného činiteľa.

Ťažiskovým argumentom, prelínajúcim sa nasledujúcim výkladom a tiež činnosťou orgánov verejnej moci a teda aj orgánov verejnej správy, je základný princíp právneho štátu, t.j. , zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "ústava") nasledovne: "Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.", ktorý zaväzuje všetky orgány verejnej moci a vzťahuje sa na všetky postupy, v ktorých tieto orgány vystupujú a aplikáciou zásady zákonnosti () v správnom konaní a niektorých inštitútov správneho konania.

Predmetom konania o priestupkoch³⁾ je rozhodovanie o vine a sankcii za priestupok a poslaním procesnoprávnych ustanovení je to, aby správny orgán správne, objektívne a bez zbytočných prieťahov zistil, či došlo k jeho spáchaniu, kto ho spáchal, za akých okolností, či vôbeca akúsankciu treba uložiť páchateľovi priestupku.⁴⁾

Rozhodnutia správnych orgánov o priestupkoch významne zasahujú do práv a záujmov fyzických osôb, a preto je potrebné venovať pozornosť tomu, ako správne orgány aplikujú zásady a procesné inštitúty priestupkového konania, ako aj ostatné zásady a procesné inštitúty správneho konania, ktoré k nim vedú.⁵⁾

je upravené v § 51 a nasl. zákona o priestupkoch a . Prvým štádiom je objasňovanie priestupkov⁶⁾ a druhým postup správneho orgánu, v ktorom sa priestupok prejednáva a rozhoduje sa v ňom o vine a sankcii. slúži na obstaranie podkladov potrebných na rozhodnutie a uskutočňujú ho orgány objasňujúce priestupky. ⁷⁾ je až druhé štádium, ktoré uskutočňujú správne orgány.⁸⁾

Množstvu správnych konaní, najmä pri správnom trestaní, predchádza fáza obdobná objasňovaniu priestupkov. Ide o správny dozor, t.j. činnosť orgánu verejnej správy, ktorou