Digitalizácia kultúrneho dedičstva a jej (perspektívna) budúcnosť v závislosti od
sledovania verejných a súkromných záujmov
JUDr.
Zuzana
Adamová
PhD
riaditeľka Ústavu práva duševného vlastníctva, Právnická fakulta, Trnavská
univerzita, Trnava.
ADAMOVÁ, Z.: Digitalizácia kultúrneho dedičstva a jej (perspektívna) budúcnosť
v závislosti od sledovania verejných a súkromných záujmov. Právny obzor, 93, 2010, č.4, s. 312 -
322.
Analýza autorskoprávneho prostredia na národnej a európskej úrovni v kontexte
digitalizácie kultúrneho dedičstva. Výklad trojkrokového testu ako najdôležitejšieho právneho
nástroja na vyváženie súkromných a verejných záujmov v oblasti autorského práva. Výnimky a
obmedzenia autorského práva z hľadiska záujmov autorov, odvodených nositeľov práv a používateľov
predmetov ochrany. Úvahy o možnosti zmeny európskej autorskoprávnej úpravy a o budúcnosti v oblasti
digitalizačných projektov.
V súčasnosti prebiehajúca digitalizácia je v jednotlivých členských štátoch EÚ na
rozličnom stupni vývoja. Okrem národných projektov prebieha digitalizácia aj na
celoeurópskej
úrovni
pod hlavičkou projektu Europeana.1) V rámci tohto projektu sa už v
súčasnosti zdigitalizovalo niekoľko miliónov kultúrnych objektov, ktoré zahŕňajú obrázky (vrátane
máp a múzejných predmetov), texty (vrátane kníh, novín, denníkov a archívnych materiálov), zvukové
nahrávky, filmy, videá a vysielania. V tomto roku sa plánuje spustenie verzie Europeana 1.0 s
prepojením na viac ako 10 miliónov digitálnych objektov.V
Slovenskej republike
sa digitalizácia kultúrneho dedičstva ešte len rozbieha, ale
v zmysle štúdie uskutočniteľnosti2) by cieľom do roku 2015 malo byť
zdigitalizovanie 3,5 milióna kultúrnych objektov, z ktorých by sa malo 30% aj sprístupniť
verejnosti. Všetky digitalizačné projekty bojujú, okrem iného,3) s jedným
zásadným problémom. Tým paradoxne nie je fyzické zdigitalizovanie takého veľkého množstva kultúrnych
objektov, nakoľko s využitím najmodernejšej techniky je tento problém viac-menej riešiteľný. Omnoho
väčším problémom sa ukazuje problematika autorských práv a práv súvisiacich s autorským
právom.4) Vysporiadanie práv na relevantné predmety ochrany s cieľom umožniť
zdigitalizovanie a následné sprístupnenie zdigitalizovaných predmetov širokej verejnosti musí byť
nevyhnutne prvým krokom, ktorý sa uskutoční v rámci každého digitalizačného procesu.V poslednom období sme mali možnosť sledovať vývoj v spojitosti s masovým digitalizovaním
kníh spoločnosťou Google.5) EÚ na jednej strane odmietla takéto - minimálne z
hľadiska európskeho práva - flagrantné porušovanie autorských práv. Ako sa deklarovalo napríklad v
spojitosti s európskymi digitalizačnými procesmi, Europeana si kladie za cieľ absolútne rešpektovať
práva autorov a iných nositeľov práv. Z dôvodu odlišného prístupu k digitalizácii z hľadiska
autorského práva je však zrejmé, že dlhodobo nebude schopná konkurovať súkromným iniciatívam typu
Google Books. Osobitne je to dôležité brať do úvahy v ekonomickom význame so zreteľom na finančne
nákladné nadobúdanie licencie.
Načrtnutá problematika je zároveň a
ukážkou stretu súkromných a verejných záujmov.
Cieľom tohto článku bude preto analýza týchto záujmov de lege lata
de lege ferenda
z
pohľadu dosahovania rovnováhy medzi právami autora, iného nositeľa práv a
používateľa.6) Zároveň je však zrejmé, že nezodpovedaná zostane otázka, čo
bude primárnym cieľom Európskej únie v najbližších rokoch a do akej miery sa budú vytvárať
predpoklady pre digitalizáciu kultúrneho dedičstva, mysliac na jeho uchovanie pre budúce generácie,
a na prístup širokej verejnosti k chránenému obsahu. Z vývoja posledných rokov možno vyvodiť, že
európske inštitúcie na prvom mieste podporujú skôr záujmy odvodených nositeľov práv (napr.
vydavateľov), potom záujmy pôvodných nositeľov práv a až následne stoja záujmy
používate