Človek v prostredí právneho systému

Využitie základných poznatkov teórie systémov na štúdium práva a jeho prostredia vedie ku záveru, že bezprostredným prostredím právneho systému je len človek, lebo len jeho prostredníctvom prebiehajú jeho vstupy a výstupy. Postavenie človeka ako jediného priameho adresáta právnych noriem spôsobuje, že zo zorného uhla právaje človek prevažne prostriedkom, a nie účelom.

Téma právo a jeho prostredie možno znie na prvé počutie novo, ale dojem novosti sa skoro vytratí. Do jej rámca patrí veľa tradičných tém právneho myslenia. Azda najviditeľnejšou je právo a spoločnosť, ale možno do nej zaradiť aj aplikáciu práva, tvorbu práva, či právo a morálka. Mimo nej ostávajú asi "iba" vnútorné štrukturálne otázky právneho systému. Rozsah a rôznorodosť témy nastoľujú metodologickú úlohu hľadania primeranej úrovne všeobecnosti/konkrétnosti jej uchopenia. Masa odbornej spisby ojej častiach láka do pasce pohlcujúcich "podrobností".

V názve témy je obsiahnutý systémový prístup k jej skúmaniu. Systémový prístup tu neznamená snahu o usporiadanosť a logickosť poznávania, ale využitie poznatkov a kategórií teórie systémov. Základným pojmom úvah sa tak stáva systém. Jeho asi najznámejšiu definíciu sformuloval L. von Bertalanffy v polovici minulého dvadsiateho storočia: "Systém možno definovať ako komplex vzájomne pôsobiacich prvkov. Interakcia znamená, že medzi prvkami sú vzťahy R tak, že správanie prvku p vo vzťahu R je odlišné od jeho správania v inom vzťahu R".¹⁾ Napriek zdanlivej jednoduchosti a ďalšiemu vývoju poznania systémov je táto definícia vhodným východiskom štúdia vzťahov právneho systému s jeho prostredím.

Právo sa v rámci týchto úvah chápe ako normatívny systém určitých vlastností. Jeho prvkami sú koniec koncov pravidlá správania (právne normy, právne princípy) a možno i určité hodnoty.²⁾ Od svojho prostredia sa líši viac charakterom svojich prvkov a vzťahov medzi nimi ako intenzitou, či tesnosťou týchto vzťahov.

Zvláštnosťou práva ako normatívneho systému je zo zorného uhla uvedenej Bertalanffyho definície, že na to, aby vôbec bolo systémom, čiže na to, aby medzi jeho ľuďmi vytvorenými prvkami existovali nejaké vzťahy, potrebuje opäť človeka. Vzťahy medzi prvkami právneho systému utvára a udržiava človek vo svojom vedomí a bez jeho vedomia zanikajú, i keď sú právne normy a právne princípy zachytené na materiálnom nosiči mimo človeka. Vynára sa teda otázka, či človek nieje časťou svojho pôsobenia súčasťou právneho systému.

Právo je súčasťou prostredia človeka, ktorá získava a zachováva si charakter systému jeho myslením a konaním. Pritom myslenie je nevyhnutné a konanie možné. Ale až konaním vstupuje právo do sociálneho sveta.

Aj po obmedzení chápania právneho systému na systém pravidiel správania, princípov (a možno i hodnôt) vyznačujúcich sa určitými vlastnosťami ostávajú pojmu právny systém prinajmenej tri významy: prvým a v bežnom právnickom jazyku asi prevládajúcim je právny poriadok (právo) určitého štátu (slovenský alebo poľský právny systém). Použitie výrazu systém tu obvykle zdôrazňuje usporiadanosť a celostnosť práva určitého štátu, ako aj jeho odlišnosť od právnych systémov iných štátov. Druhým sú veľké právne systémy alebo len právne systémy v zmysle používanom právnou komparatistikou, ktorý spravil všeobecne známym R. David.³⁾ Právny systém tu znamená právne poriadky viacerých štátov vyznačujúce sa určitými podstatnými podobnosťami a patriace ku tej istej právnej kultúre. Tretím je právo ako také alebo aspoň momentálne kdekoľvek