Charta základných práv EÚ v konaní o súlade právnych predpisov

¹⁾The article deals with the interpretation and application of the Charter of Fundamental Rights of the European Union (hereafter "the Charter") in proceedings on the conformity of legal provisions before the Constitutional Court of the Slovak republic (hereafter "the Constitutional court"). The authors analyse the only findings of the Constitutional court concerning the Charter. They proceed from the existing theoretical basis of the problem and the case law of the Court of Justice of the EU and some other constitutional courts. The important conclusion of the authors is that the Constitutional court have missed the opportunity to clarify several crucial questions, mainly the scope of application of the Charter in the national legal order and the relations between the Charter and the Constitution of the Slovak Republic and the Convention for the Protection of Human Rights and Fundamental Freedoms. The authors propose some points of departure for the Constitutional court in proceedings on the conformity of legal provisions which might lead to the better understanding of the position and the scope of application of the Charter in these proceedings with specific regard of its capacity to be an independent basis of the judicial review.

Zmluva o Európskej únii v znení Lisabonskej zmluvy na Chartu základných práv Európskej únie²⁾ (ďalej len "charta") len odkazuje v čl. 6 ods. 1, v zmysle ktorého Únia uznáva práva, slobody a princípy uvedené v charte zo 7. decembra 2000 upravenej 12. decembra 2007 v Štrasburgu, ktorá má rovnakú právnu silu ako zmluvy.

Charta je teda súčasťou primárneho (ústavného) práva Európskej únie.³⁾ Z toho plynú významné dôsledky pri jej výklade a používaní v konaní pred vnútroštátnymi súdmi, predovšetkým v konaní pred Ústavným súdom Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd").

Preskúmanie týchto dôsledkov a ich prezentácia je základným zámerom tohto príspevku. Výsledky skúmania sú sčasti len teoretické, pretože chýba dostatok zásadných rozhodnutí ústavného súdu v konaní o súlade právnych predpisov. Napriek tomu sa nazdávame, že predloženie našich záverov by mohlo prispieť k objasneniu viacerých ťažiskových otázok spojených s interpretáciou a aplikáciou charty vo vnútroštátnom právnom prostredí.

Na webovom sídle ústavného súdu sme našli, ku dňu dokončenia tejto štúdie, len osem záznamov o použití charty v konaní o súlade právnych predpisov podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy.⁴⁾ Iba jeden z nich však môže slúžiť ako východisko našej analýzy a určitých záverov či odporúčaní, ktoré sú limitované nedostatkom empirického materiálu z rozhodovacej činnosti ústavného súdu. Ide o nález vo veci PL. ÚS 10/2014 z 29. apríla 2015, ktorému sa budeme v ďalších častiach príspevku venovať.