Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Aplikácia medzinárodného práva v kybernetickom priestore.
Aplikácia medzinárodného práva v kybernetickom priestore.
JUDr.
Jozef
Valuch
PhD.
Katedra medzinárodného práva a medzinárodných vzťahov, Právnická fakulta, Univerzita
Komenského v Bratislave.
Valuch, J.: aplikácia medzinárodného práva v kybernetickom priestore. Právny obzor, 102,
2019, č. 2, s. 114 - 130.
The Application of International Law in Cyberspace.
The development of science and
technology entails a number of relevant legal issues which, apart from the entities concerned, also
the scholars of jurisprudence intend to clarify. a typical example is the relation between
cyberspace and international law. Unlike the national law, the situation is more complicated in the
case of international law given the fact that states, being the traditional subjects of this field
of law, are often motivated more by their own interests rather than the effort to actually solve the
problems. The submitted paper analyses the possibilities for the application of international law in
this field and the issues related thereto.Key words:
international law, cyberspace, stateÚvod
Dnes sa v porovnaní s minulosťou nachádzame v období, keď informačné technológie prenikajú
takmer do všetkých oblastí života, čím sa informácie stávajú dostupnejšími, komunikácia
flexibilnejšou a spoločnosť celkovo "rýchlejšou". Na druhej strane sa však komunikácia a celkovo
spoločnosť stáva väčšmi anonymnou a zraniteľnou.
Práve pomerne jednoduchá dostupnosť, ale i anonymita a priestorová neuchopiteľnosť
informačných technológií spôsobujú, že sa čoraz väčšia časť aktivít presúva do kybernetického
priestoru, umožňujúceho rýchle a jednoduché splnenie aj nekalých cieľov s minimálnym rizikom
postihu. Kybernetický priestor sa tak v mnohých ohľadoch odlišuje od doposiaľ známych a využívaných
úrovní priestoru. azda najjednoduchšie a najvýstižnejšie ho charakterizuje to, že funguje vo
virtuálnej rovine, ktorú nedokážeme vidieť ani uchopiť a môže v ňom byť aktívnych množstvo
rozličných aktérov.1)
Celkovo možno povedať, že siete, zariadenia a služby informačných a komunikačných
technológií sú čoraz dôležitejšie pre každodenný život. v roku 2016 takmer polovica sveta používala
internet (3,5 miliardy užívateľov) a podľa niektorých odhadov bude do roku 2020 pripojených na
internet viac ako 12 miliárd zariadení.2) Novšie štatistiky uvádzajú, že k
júnu 2018 bolo na celom svete viac ako 4,2 miliardy užívateľov internetu a ich počet neustále
rastie.
S rastúcim počtom užívateľov ide ruka v ruke aj rastúci počet aktérov v kybernetickom
priestore s rozdielnymi záujmami a cieľmi. Samozrejme, rozloženie aktérov v tomto type priestoru sa
v rámci jednotlivých krajín či regiónov líši. v tabuľkách sú uvedení užívatelia podľa jednotlivých
regiónov.
Užívatelia internetu vo svete podľa jednotlivých regiónov k 30. júnu 2018, vyjadrení v
percentách:
zdroj: Internet World Stats3)
Užívatelia internetu vo svete podľa jednotlivých regiónov k 30. júnu 2018, vyjadrení v
miliónoch:
zdroj: Internet World Stats4)
Práve zväčšujúca sa základňa aktérov v tomto type priestoru a čoraz väčšia prepojenosť s
každodennými aktivitami zdôrazňujú význam a aktuálnosť tejto problematiky.
Pokiaľ ide o bezpečnosť, množia sa názory, že zaručiť absolútnu bezpečnosť v tomto
priestore nie je vzhľadom na jeho špecifiká možné. Ide o úroveň priestoru poskytujúcu okrem množstva
výhod aj priestor na kybernetické hrozby a informačnú kriminalitu, ktoré zahŕňajú širokú škálu
negatívnych fenoménov rôzneho stupňa závažnosti. v zmysle uvedeného vymedzenia sa na ďalších
stranách pokúsime priblížiť vzťah kybernetického priestoru so všetkými jeho špecifikami a
medzinárodného práva verejného ako súboru noriem upravujúcich vzťahy medzi subjektmi tohto právneho
odvetvia, predovšetkým však štátmi.
Vymedzenie kybernetického priestoru a medzinárodného práva
Pre lepšie poňatie problematiky a súvisiacich pojmov sa pokúsime aspoň v stručnosti
priblížiť základné pojmy. Medzinárodní právnici, resp. ich poňatie kybernetického priestoru je totiž
ovplyvnené ich vnímaním toho, ako sú jednotlivé priestory poňaté medzinárodným
právom.5)
Pojem "kybernetický priestor" použil po prvýkrát W. F. Gibson v krátkej poviedke
Burning Chrome
v roku 1982 a následne vo svojej sci-fi novele Neuromancer
v roku
1984.6) Odvtedy rástla celosvetová popularita tohto pojmu v súvislosti s
rýchlym a nezastaviteľným využívaním kybernetického priestoru vo svete. Kybernetický priestor tak
vytvoril špecifickú komunikačnú sieť s osobitým statusom, nepodriadenú v celosti konkrétnej krajine,
právu alebo jurisdikcii. v dnešnom novodobom svete tak už nie je pravdou tvrdenie nemeckého filozofa
K. Jaspersa, v ktorého zmysle nik nemôže žiadať, aby ho bolo na verejnosti počuť a súčasne aby ostal
nepozorovaný.7) Internet je totiž pavučina sietí (prepojených
sietí)8), v ktorej rámci môže mať elektronická komunikácia presne túto formu
a v ktorej rámci bude niekto vypočutý a zároveň zostane nespozorovaný. Toto je to, čo je považované
za skutočný "kybernetický priestor".9)Inými autormi je kybernetický priestor definovaný napr. ako globálne, vzájomne prepojená
sieť digitálnych informačných a komunikačných infraštruktúr vrátane internetu, telekomunikačných
sietí, počítačových sietí a informácií v nich obsiahnutých.10) v našom
článku budeme vychádzať predovšetkým z vymedzenia tohto typu priestoru, ktoré sa uvádza v dokumente
Tallinn Manual 2.0. Ide o dokument vytvorený medzinárodnou expertnou skupinou, ktorá bola prizvaná
Centrom výnimočnosti pre oblasť spoločnej kybernetickej obrany spolupracujúcim s NaTO.
V zmysle tohto dokumentu pozostáva kybernetický priestor z fyzickej, logickej a sociálnej
vrstvy. Fyzická vrstva zahŕňa fyzické sieťové komponenty, t.j. hardvér a inú infraštruktúru, ako sú
káble, routre, servery a počítače. Logická vrstva pozostáva z prepojení, ktoré existujú medzi
sieťovými zariadeniami. Obsahuje aplikácie, dáta a protokoly, ktoré umožňujú výmenu údajov naprieč
fyzickou vrstvou. Sociálna vrstva zahŕňa jednotlivcov a skupiny zapojené do kybernetickej
činnosti.11)
Pri poňatí kybernetického priestoru medzinárodným právom musíme vychádzať aj z osobitého
charakteru medzinárodného práva. Pod týmto pojmom rozumieme medzinárodné právo verejné, ktoré možno
definovať aj ako štandard správania, v danom momente pre štáty a ďalšie entity, ktoré mu
podliehajú.12)
Napriek tomu, že neexistuje žiadna norma, ktorá by obsahovala záväznú definíciu
medzinárodného práva, na účely tejto práce je vhodné priblížiť aspoň základné charakteristické črty
tohto právneho odvetvia. Nedostatok v podobe záväznej definície sa totiž snaží odstrániť veda
medzinárodného práva v podobe viac či menej podrobných definícií medzinárodného práva verejného,
ktoré však nemajú právnu záväznosť.
Jedna z najjednoduchších definícií medzinárodného práva verejného uvádza, že ide o súbor
právnych noriem, ktoré upravujú vzťahy medzi štátmi a inými subjektmi medzinárodného
práva.13) Pokiaľ ide o predmet medzinárodného práva, ani v tomto prípade
záväzná obsahová definícia neexistuje. Možno však povedať, že z predmetu úpravy medzinárodného práva
je vyčlenená matéria, ktorá je v obsahovom rozpore s jeho kogentnými normami. ak by sa napr. aj
takéto otázky stali predmetom zmluvnej úpravy, v zmysle
článku 53 viedenského dohovoru o zmluvnom práve je
potrebné považovať túto úpravu za absolútne neplatnú.14) Na rozdiel od
vnútroštátneho práva sú potom predmetom úpravy medzinárodného práva právne vzťahy vznikajúce,
meniace sa alebo zanikajúce mimo rámca individuálneho štátu, t.j. v rámci procesu spolupráce,
súperenia či nepriateľstva jednotlivých štátov, resp. subjektov pôsobiacich na medzinárodnej
scéne.15) Predmetom úpravy tak môžu byť predovšetkým politické, ale aj iné
špecifické vzťahy (obchodné, kultúrne a pod.) medzi jednotlivými subjektmi medzinárodného práva,
ktoré sú upravené normami tohto právneho odvetvia. z uvedeného vyplýva aj funkcia medzinárodného
práva, ktorou nie je len koordinovať správanie štátov, ale prostredníctvom svojich noriem aj viesť
medzinárodné spoločenstvo k stabilite a istote v ich vzájomných vzťahoch, riešiť sporné otázky medzi
nimi a tiež chrániť ich spoločné záujmy a ciele prostredníctvom spolupráce a priateľských
vzťahov.16)
Na základnej úrovni je normatívny systém medzinárodného práva odvodený z prameňov
stanovených v čl. 38 ods. 1 štatútu Medzinárodného súdneho dvora, medzi ktoré patria medzinárodné
zmluvy, medzinárodná obyčaj, všeobecné právne zásady, súdne rozhodnutia a náuka najviac
kvalifikovaných odborníkov rôznych národov.17) Uvedené ustanovenie štatútu
Medzinárodného súdneho dvora je považované za autoritatívny výpočet prameňov medzinárodného
práva.18)
Vo vede medzinárodného práva sa možno stretnúť s rôznym výpočtom a vymedzením jednotlivých
osobitostí medzinárodného práva, avšak za najpodstatnejšie považujeme osobitnú povahu subjektov a
charakteristiku vzťahov medzi nimi. Sumárne medzi podstatné osobitosti tohto právneho odvetvia tak
možno radiť subjekty medzinárodného práva a ich vzájomné vzťahy, pramene medzinárodného práva a ich
tvorbu a tiež sankčný mechanizmus uplatňovaný v rámci medzinárodného
práva.19) všetky tieto osobitosti majú vplyv aj na aplikáciu medzinárodného
práva, resp. jej rozsah v kybernetickom priestore.
Jedným zo špecifických znakov plne sa prejavujúcim aj v tejto sfére je skutočnosť, že
vzťahy v rámci medzinárodného práva sú založené v zásade na koordinačnom, a nie subordinačnom
princípe (na rozdiel od vnútroštátneho práva). štáty ako tradičné subjekty medzinárodného práva
spolupracujú v zmysle základných zásad20) a princípov na báze
rovnoprávnosti. Koordinačný charakter medzinárodného práva je potom zdôraznený práve tým, že
suverénne štáty majú plnú normotvornú spôsobilosť, čo znamená, že nielenže užívajú práva a plnia
povinnosti vyplývajúce z medzinárodného práva, ale spoločne s inými štátmi tieto práva a povinnosti
aj vytvárajú.21) z toho vyplýva, že medzinárodné právo je právom kompromisu,
pričom normatívna kvalita pravidla medzinárodného práva závisí od miery kompromisu, ktorý bol
potrebný na jej prijatie.22) Táto skutočnosť sa v plnej miere prejavuje aj v
súvislosti s nazeraním na vzťah medzinárodného práva a kybernetického priestoru.
Vzťah kybernetického priestoru a medzinárodného práva
Napriek tomu, že pokrok vedy a techniky je zjavný, nejde o prvý kontakt medzinárodného
práva s technologickým pokrokom. Už predchádzajúce obdobie nám ponúka minimálne dva príklady, keď
bolo medzinárodné právo podobne náhlym spôsobom konfrontované s výdobytkami doby. Išlo o kontakt s
rádiovými vlnami prekračujúcimi hranice a s ľudskou schopnosťou dosiahnuť mimozemské telesá. v
každom prípade však bolo považované za samozrejmosť, že aj takého správanie človeka podliehalo
existujúcim normám medzinárodného práva.23)
Momentálne sa už dlhšie diskutuje o aplikovateľnosti medzinárodného práva v kybernetickom
priestore. väčšina západných krajín sa už dávnejšie prikláňala k aplikácii existujúceho
medzinárodného práva aj v tomto type priestoru, kým niektoré ďalšie, ako napr. Rusko a Čína
preferovali špecifickú úpravu a navrhovali osobitnú sústavu noriem. Dnes však už možno povedať, že
je to všeobecne uznávaná aplikácia medzinárodného práva. Týmto sa zaoberala aj správa skupiny
vládnych expertov zriadenej valným zhromaždením OSN z roku 2013, ktorá uvádza, že medzinárodné právo
a najmä
Charta
OSN je použiteľná a nevyhnutná na udržanie mieru a stability a podporu otvoreného,
bezpečného, mierového a dostupného prostredia informačných a komunikačných
technológií.24) Skupina pozostávala zo zástupcov 15 krajín vrátane Spojených
štátov amerických, Ruska a Číny. vo svojej neskoršej správe z roku 2015 odporučili aj súbor noriem
týkajúcich sa správania štátov v kyberne
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
