Zbierka stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR, č. 8/2018, s. 4 – 11.
Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách neupravuje len ochranu bankového tajomstva, ale tiež práv klienta v súvislosti s postúpením pohľadávky.
Postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s týmto ustanovením, je neplatný právny úkon.
(rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. apríla 2018 sp. zn. 1 Cdo 147/2017)
Z odôvodnenia:
1. Okresný súd Trenčín (ďalej aj "súd prvej inštancie") rozsudkom zo 14. júna 2016, č. k. 27 C 267/2014-151 žalobu zamietol, a zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného náhradu trov konania nepriznal. Mal za preukázané, že žalovaný a spoločnosť Slovenská sporiteľňa, a.s. so sídlom Bratislava, Suché Mýto 4, ako veriteľom (ďalej len "veriteľ" alebo "banka") uzavreli dňa 4. marca 2009 zmluvu o splátkovom úvere č. X (ďalej len "úverová zmluva"), na základe ktorej žalovanému banka poskytla úver vo výške 11.000,- Eur, ktorý sa zaviazal spolu s príslušenstvom splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 178,05 Eur vždy k 20. dňu v mesiaci. Prvá splátka bola stanovená na deň 20. apríl 2009 a posledná (konečná splatnosť úveru) na deň 20. február 2019. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj Všeobecné obchodné podmienky (ďalej len "VOP"), kde bolo v bode 7.6.1 VOP dojednané oprávnenie banky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o úvere okrem iného aj v prípade, že je klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny alebo úrokov, pričom omeškanie trvá viac ako 10 dní alebo je v omeškaní so splatením poplatkov spojených s úverom, ktoré trvá viac ako 10 dní. Výzvou zo dňa 16. februára 2010 vyzvala banka žalovaného na riadne plnenie dlhu zo zmluvy o splátkovom úvere č. X s tým, že ku dňu 31. januára 2010 bol žalovaný v omeškaní s plnením sumy 561,55 Eur. Zároveň banka žalovaného upozornila, že v prípade neuhradenia sumy v lehote 10 dní od doručenia výzvy, pristúpi k zvereniu vymáhania pohľadávky do mandátnej správy tretej osobe, ktorá ju bude následne kontaktovať. Žalobca však v konaní nedoložil k výzve doručenku alebo iný dôkaz preukazujúci zaslanie alebo doručenie výzvy žalovanému bankou. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 20. mája 2013 vyhlásila banka úver za predčasne splatný podľa bodu 7.6.1 písm. a/ VOP ku dňu 17. mája 2013 a vyzvala žalovaného na úhradu dlžnej sumy 18.100,88 Eur do 10 dní. Oznámenie bolo žalovanému doručené dňa 27. mája 2013. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27. júna 2013 bola pohľadávka voči žalovanému postúpená postupcom - bankou na postupníka - žalobcu, ktorá skutočnosť mala byť žalovanému oznámená postupcom listom zo dňa 9. júla 2013. Doklad o zaslaní alebo doručení oznámenia banky o postúpení žalovanému v konaní žalobca nepredložil. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi stranami sporu (ako aj medzi predchodcom žalobcu a žalovaným) ako spotrebiteľský, preto na daný spor aplikoval § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len "OZ") v znení účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu. Súd prvej inštancie sa však v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej legitimácie žalobcu v konaní, teda otázkou, či došlo k platnému