Od 1. januára 2021 nadobudol účinnosť zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Autor predstavuje jednotlivé spôsoby zaisťovania majetku podľa tohto zákona. Citovaným zákonom bol zriadený Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý zabezpečuje správu zaisteného majetku. V závere autor poukazuje na postavenie Úradu a jeho povinnosti a oprávnenia pri správe zaisteného majetku.
Since 1st January 2021, Act no. 312/2020 of the enforcement of the decision on freezing of property and management of frozen property has entered into force. The author presents individual methods of freezing of property under this act. The Act established the Office for management of frozen property, which provides the management of frozen property under the Act. Finally, the author represents the position of the Office and its duties and powers in the management of frozen property.
ZÁHORA, J.: Výkon rozhodnutia o zaistení majetku podľa zákona č. 312/2020 Z.z.; Justičná revue, 73, 2021, č. 10, s. 1137 - 1149.
Úvod
Národná rada Slovenskej republiky po niekoľkoročnom legislatívnom procese 21. októbra 2020 schválila zákon č. 312/2020 Z.z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
"zákon o zaistení"
).
1)
2)
Okrem toho, že zákon bol prijatý na základe programového vyhlásenia vlády SR
3)
na roky 2020 - 2024, zákonom sa vykonávala "oneskorená" transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii
4)
(ďalej len "
smernica 2014/42/EÚ
"), keďže lehota na transpozíciu tejto smernice uplynula 4. októbra 2015, t.j. transpozícia bola vykonaná až po piatich rokoch - "po lehote". Komisia v novembri 2016 poslala formálne výzvy v súvislosti s neoznámením vnútroštátnych vykonávacích opatrení 18-tim členským štátom vrátane Slovenskej republiky.
5)
Citovaná smernica - okrem stanovenia minimálnych pravidiel na konfiškáciu prostriedkov a výnosov z trestnej činnosti, ako napr. konfiškácia nástrojov a príjmov z trestnej činnosti na základe konečného odsudzujúceho rozsudku, či konfiškácia náhradnej hodnoty (čl. 4), rozšírená konfiškácia (čl. 5), t.j. konfiškácia nielen majetku spojeného s konkrétnym trestným činom, ale aj ďalšieho majetku, ktorý je podľa názoru súdu príjmom z iných trestných činov, či konfiškácia majetku tretích osôb (čl. 6) - v čl. 7 stanovuje minimálne pravidlá pre zaisťovanie majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie. V zmysle uvedeného článku členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia zaistenie majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie. Uvedené opatrenia, ktoré môže nariadiť príslušný orgán, zahŕňajú naliehavé opatrenie, ktoré sa v prípade potreby prijme s cieľom zachovať majetok. Zaujímavosťou je, že v pôvodnom návrhu smernice
6)
sa predpokladalo, že o týchto opatreniach bude rozhodovať výlučne súd. V prípade, že existovalo vážne riziko straty, ukrytia alebo prevodu tohto majetku pred rozhodnutím súdu, malo sa umožniť príslušným orgánom okamžité zmrazenie takéhoto majetku. Tieto opatrenia mal čo najskôr potvrdiť súd. V rámci legislatívneho procesu prijímania smernice sa nariaďovanie zaistenia zverilo "príslušným orgánom".
Povinnosť zaisťovať majetok, okrem smernice 2014/42/EÚ, vyplýva aj z ďalších právnych aktov Európskej únie, napr. z čl. 10 smernice o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie (ďalej aj "Únia"), prostredníctvom trestného práva
7)
a čl. 20 smernice o boji proti terorizmu
8)
.
Historické súvislosti
Ako bolo v úvode uvedené, legislatívny proces zákona o zaistenítrval niekoľko rokov.
Prvý legislatívny
návrh bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania v septembri 2017.
9)
Nosnou časťou právnej úpravy bol samotný zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku(čl. I). Cieľom tejto právnej úpravy bolo zaviesť režim správy majetku zaisteného najmä v trestnom konaní, pričom táto právna úprava sa mala používať aj v rámci iných procesov (napr. daňové konanie, výkon medzinárodných sankcií či preukazovanie pôvodu majetku). Návrh zákona vymedzoval štátne orgány, ktoré mali byť zodpovedné za správu zaisteného majetku, práva a povinnosti osôb dotknutých zaistením majetku a správcu zaisteného majetku. Navrhovalo sa, aby správu majetku počas zaistenia vykonávalo Finančné riaditeľstvo SR. V rámci mimorezortného pripomienkového konania bolo k návrhu zákona vznesených 409 pripomienok, z toho 137 zásadných. Na rokovanie vlády bol návrh zákona predložený 2. novembra 2017.
10)
Uvedený materiál bol na rokovanie vlády predložený s rozporom so Slovenskou advokátskou komorou. Zaujímavé bolo to, že zásadné pripomienky sa netýkali "nosnej časti" návrhu zákona, t.j. samotného zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, ale ďalších novelizovaných zákonov. Išlo predovšetkým o novelizáciu niektorých inštitútov Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z.(ďalej len
"Trestný poriadok"
), napríklad o rozšírenie použitia agenta aj na niektoré daňové trestné činy, zaisťovanie nároku poškodeného, ak si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody, no najrozsiahlejšia pripomienka bola k úprave a doplneniu inštitútov na zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie (§ 89 a nasl. Trestného poriadku). Slovenská advokátska komora pripomienky odôvodňovala tým, že použitie uvedených procesných inštitútov zaistenia vecí dôležitých pre trestné konanie, a to tak tých, ktoré sú už v právnej praxi zaužívané, ako aj tých, ktorých legislatívne zakotvenie sa prostredníctvom návrhu zákona navrhuje, môže byť v štádiu postupu pred začatím trestného stíhania predčasné a vo vzťahu k naplneniu účelu, ktorý sa ich legislatívnym zakotvením predpokladá, nie nevyhnutné. Príslušné body žiadali z návrhu vypustiť. Rokov