Vyhľadávanie v online časopise
Online časopis
Výkon rozhodnutia o zaistení majetku podľa zákona č. 312/2020 Z.z.
Od 1. januára 2021 nadobudol účinnosť zákon č. 312/2020 Z. z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku. Autor predstavuje jednotlivé spôsoby zaisťovania majetku podľa tohto zákona. Citovaným zákonom bol zriadený Úrad pre správu zaisteného majetku, ktorý zabezpečuje správu zaisteného majetku. V závere autor poukazuje na postavenie Úradu a jeho povinnosti a oprávnenia pri správe zaisteného majetku.
Since 1st January 2021, Act no. 312/2020 of the enforcement of the decision on freezing of property and management of frozen property has entered into force. The author presents individual methods of freezing of property under this act. The Act established the Office for management of frozen property, which provides the management of frozen property under the Act. Finally, the author represents the position of the Office and its duties and powers in the management of frozen property.
ZÁHORA, J.: Výkon rozhodnutia o zaistení majetku podľa zákona č. 312/2020 Z.z.; Justičná revue, 73, 2021, č. 10, s. 1137 - 1149.
Úvod
Národná rada Slovenskej republiky po niekoľkoročnom legislatívnom procese 21. októbra 2020 schválila zákon č. 312/2020 Z.z. o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
"zákon o zaistení"
).
1)
2)
Okrem toho, že zákon bol prijatý na základe programového vyhlásenia vlády SR
3)
na roky 2020 - 2024, zákonom sa vykonávala "oneskorená" transpozícia Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej únii
4)
(ďalej len "
smernica 2014/42/EÚ
"), keďže lehota na transpozíciu tejto smernice uplynula 4. októbra 2015, t.j. transpozícia bola vykonaná až po piatich rokoch - "po lehote". Komisia v novembri 2016 poslala formálne výzvy v súvislosti s neoznámením vnútroštátnych vykonávacích opatrení 18-tim členským štátom vrátane Slovenskej republiky.
5)
Citovaná smernica - okrem stanovenia minimálnych pravidiel na konfiškáciu prostriedkov a výnosov z trestnej činnosti, ako napr. konfiškácia nástrojov a príjmov z trestnej činnosti na základe konečného odsudzujúceho rozsudku, či konfiškácia náhradnej hodnoty (čl. 4), rozšírená konfiškácia (čl. 5), t.j. konfiškácia nielen majetku spojeného s konkrétnym trestným činom, ale aj ďalšieho majetku, ktorý je podľa názoru súdu príjmom z iných trestných činov, či konfiškácia majetku tretích osôb (čl. 6) - v čl. 7 stanovuje minimálne pravidlá pre zaisťovanie majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie. V zmysle uvedeného článku členské štáty prijmú potrebné opatrenia, ktoré umožnia zaistenie majetku na účely prípadnej následnej konfiškácie. Uvedené opatrenia, ktoré môže nariadiť príslušný orgán, zahŕňajú naliehavé opatrenie, ktoré sa v prípade potreby prijme s cieľom zachovať majetok. Zaujímavosťou je, že v pôvodnom návrhu smernice
6)
sa predpokladalo, že o týchto opatreniach bude rozhodovať výlučne súd. V prípade, že existovalo vážne riziko straty, ukrytia alebo prevodu tohto majetku pred rozhodnutím súdu, malo sa umožniť príslušným orgánom okamžité zmrazenie takéhoto majetku. Tieto opatrenia mal čo najskôr potvrdiť súd. V rámci legislatívneho procesu prijímania smernice sa nariaďovanie zaistenia zverilo "príslušným orgánom".Povinnosť zaisťovať majetok, okrem smernice 2014/42/EÚ, vyplýva aj z ďalších právnych aktov Európskej únie, napr. z čl. 10 smernice o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Európskej únie (ďalej aj "Únia"), prostredníctvom trestného práva
7)
a čl. 20 smernice o boji proti terorizmu
8)
.Historické súvislosti
Ako bolo v úvode uvedené, legislatívny proces zákona o zaistenítrval niekoľko rokov.
Prvý legislatívny
návrh bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania v septembri 2017.
9)
Nosnou časťou právnej úpravy bol samotný zákon o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku(čl. I). Cieľom tejto právnej úpravy bolo zaviesť režim správy majetku zaisteného najmä v trestnom konaní, pričom táto právna úprava sa mala používať aj v rámci iných procesov (napr. daňové konanie, výkon medzinárodných sankcií či preukazovanie pôvodu majetku). Návrh zákona vymedzoval štátne orgány, ktoré mali byť zodpovedné za správu zaisteného majetku, práva a povinnosti osôb dotknutých zaistením majetku a správcu zaisteného majetku. Navrhovalo sa, aby správu majetku počas zaistenia vykonávalo Finančné riaditeľstvo SR. V rámci mimorezortného pripomienkového konania bolo k návrhu zákona vznesených 409 pripomienok, z toho 137 zásadných. Na rokovanie vlády bol návrh zákona predložený 2. novembra 2017.
10)
Uvedený materiál bol na rokovanie vlády predložený s rozporom so Slovenskou advokátskou komorou. Zaujímavé bolo to, že zásadné pripomienky sa netýkali "nosnej časti" návrhu zákona, t.j. samotného zákona o výkone rozhodnutia o zaistení majetku a správe zaisteného majetku, ale ďalších novelizovaných zákonov. Išlo predovšetkým o novelizáciu niektorých inštitútov Trestného poriadku č. 301/2005 Z.z.(ďalej len
"Trestný poriadok"
), napríklad o rozšírenie použitia agenta aj na niektoré daňové trestné činy, zaisťovanie nároku poškodeného, ak si poškodený uplatnil nárok na náhradu škody, no najrozsiahlejšia pripomienka bola k úprave a doplneniu inštitútov na zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie (§ 89 a nasl. Trestného poriadku). Slovenská advokátska komora pripomienky odôvodňovala tým, že použitie uvedených procesných inštitútov zaistenia vecí dôležitých pre trestné konanie, a to tak tých, ktoré sú už v právnej praxi zaužívané, ako aj tých, ktorých legislatívne zakotvenie sa prostredníctvom návrhu zákona navrhuje, môže byť v štádiu postupu pred začatím trestného stíhania predčasné a vo vzťahu k naplneniu účelu, ktorý sa ich legislatívnym zakotvením predpokladá, nie nevyhnutné. Príslušné body žiadali z návrhu vypustiť. Rokovanie vlády k uvedenému bodu bolo prerušené.
11)
Vláda pokračovala v rokovaní o predloženom návrhu zákona v januári 2018.
12)
V "upravenom" návrhu zákona boli v porovnaní s predchádzajúcim návrhom zákona vykonané niektoré zmeny, napríklad sa upravili podmienky na predaj zaisteného majetku, vypustila sa úprava podmienok pre zabezpečovanie nároku poškodeného a úprava inštitútov na zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie. Vláda SR predložený návrh zákona schválila s pripomienkami.
13)
Návrh zákona bol do Národnej rady SR predložený 9. februára 2018.
14)
V rámci prerokúvania návrhu zákona v pléne v druhom čítaní bol tento návrh späť-vzatý predkladateľom.Druhý legislatívny návrh
15)
bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania v marci 2019. K predloženému návrhu bolo vznesených 163 pripomienok, z toho 31 zásadných. Po pripomienkovom konaní došlo k "vypusteniu" všetkých ustanovení, ktoré bezprostredne nesúviseli s problematikou zaisťovania majetku a transpozíciou smernice 2014/42/EÚ. Návrh zákona bol na rokovanie vlády predložený bez rozporov. Vláda uvedený návrh zákona
16)
prerokovala a schválila.
17)
Návrh zákona
18)
bol doručený do Národnej rady SR 13. júna 2019. Po príslušnom legislatívnom procese však návrh zákona nebol v treťom čítaní schválený.
19)
Je zaujímavé, že zo 133 hlasujúcich poslancov za návrh zákona hlasovalo 47 poslancov, proti hlasovalo 23 poslancov a 63 poslancov sa hlasovania zdržalo.
20)
Tretí legislatívny návrh
21)
bol predložený do medzirezortného pripomienkového konania v júni 2020. Najzásadnejšou zmenou v koncepcii spravovania majetku bolo, že na rozdiel od predchádzajúcich "verzií"návrhov zákona, ktoré predpokladali, že správu zaisteného majetku bude vykonávať Finančné riaditeľstvo SR, tento návrh predpokladal zriadenie Úradu pre správu zaisteného majetku. Zásadné zmeny boli vykonané v Trestnom poriadku, predovšetkým vo vzťahu k zaisťovaniu vecí dôležitých pre trestné konanie. Návrhom sa pristúpilo ku komplexnej a systematickej zmene celého štvrtého dielu prvej časti štvrtej hlavy Trestného poriadku, ktorou sa zmenil aj názov tohto dielu "Zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie". V rámci medzirezortného pripomienkového konania bolo k návrhu zákona vznesených 564 pripomienok, z toho 228 zásadných. Návrh zákona bol predložený na rokovanie vlády s rozpormi a pripomienkami.
22)
K zaisťovaniu majetku navrhovala Slovenská advokátska komora, aby "dotknutá osoba" v zmysle zákona o zaistení (§ 2 ods. 3) mala procesné postavenie podozrivého alebo obvineného v trestnom konaní; ďalej navrhovala z ochranného opatrenia "zhabanie časti majetku" vypustiť podmienku -
ktorú páchateľ nadobudol alebo previedol na inú osobu v čase najviac päť rokov pred páchaním takéhoto trestného činu, v čase jeho spáchania alebo po jeho spáchaní
" z dôvodu, že v daných prípadoch nie je preukázaná kauzálna súvislosť s trestnou činnosťou, a preto ide o neproporcionálne ustanovenie.Vláda návrh zákona
23)
prerokovala na 34. schôdzi vlády SR a schválila s pripomienkou.
24)
Národná rada SR návrh zákona
25)
prerokovala a schválila.
26)
Za návrh zákona v treťom čítaní z celkového počtu 129 hlasujúcich poslancov hlasovalo 86 poslancov, jeden poslanec hlasoval proti a 42 poslancov sa zdržalo hlasovania.Všeobecné východiská
Zákon o zaistení je vnútorne rozdelený do dvoch celkov. Prvý (§ 3 až § 9) upravuje postup príslušných orgánov pri zisťovaní majetku, ktorý má byť zaistený alebo bol zaistený, ako aj postup pri samotnom zaisťovaní majetku. Druhá časť (§ 10 až § 18) upravuje správu zaisteného majetku. Vzhľadom na zameranie článku, sa nebudeme podrobne venovať správe zaisteného majetku, len rámcovo poukážeme na postavenie Úradu pre správu zaisteného majetku a jeho povinnosti a oprávnenia pri správne zaisteného majetku.
27)
Zaistením majetku treba rozumieť dočasné obmedzenie práva nakladať so zaisteným majetkom, aksú splnené zákonné predpoklady na jeho odňatie dotknutej osobe. Nejde teda o konečné rozhodnutie vo význame konfiškácie (t.j. trest prepadnutia majetku alebo prepadnutia veci, či ochranné opatrenie zhabania veci alebo časti majetku), aj keď môže byť využívané práve na dosiahnutie konfiškácie majetku.
Pre výkon rozhodnutia o zaistení majetku, zákon o zaistení vymedzuje štyri okruhy, pri ktorých sa zákon uplatňuje - je to
trestné konanie, správa daní, preukazovanie pôvodu majetku
a
výkon medzinárodných sankcií
. Zákon o zaisteníje v časti týkajúcej sa výkonu rozhodnutí o zaistení majetku vo vzťahu k iným právnym predpisom subsidiárny.
28)
Znamená to, že pri zaisťovaní sa prioritne použije "špeciálna" právna úprava - "
lex primaria derogat legi subsidiariae
". Trestný poriadok predstavuje z tohto pohľadu najkomplexnejšiu právnu úpravu zaisťovania majetku, preto je aplikácia § 3 až § 9 záko
Pre zobrazenie článku nemáte dostatočné oprávnenia.
Odomknite si prístup k odbornému obsahu na portáli.
Prístup k obsahu portálu majú len registrovaní používatelia portálu. Pokiaľ ste už zaregistrovaný, stačí sa prihlásiť.
Ak ešte nemáte prístup k obsahu portálu, využite 10-dňovú demo licenciu zdarma (stačí sa zaregistrovať).
Vydanie Justičná revue 10/2021
