Autor sa v príspevku zaoberá predovšetkým otázkou, ako by mal byť nastavený vzťah Zákonníka práce a nového Občianskeho zákonníka. Okrem toho sa autor v príspevku zaoberá aj inými súvzťažnosťami medzi občianskym a pracovným právom, a to konkrétne otázkou začlenenia pracovnej zmluvy do systému pomenovaných záväzkových zmlúv, ako aj otázkou pracovnoprávnej subjektivity a priamej zodpovednosti zamestnanca voči tretím osobám za škodu, ktorú imspôsobil.
In the article, the author deals primarily with the question of how the relationship between the Labour Code and the new Civil Code should be set up. In addition, the author also deals with other interrelations between civil and labour law, namely the question of the inclusion of the employment contract in the system of named obligation contracts, as well as the question of the labour law capacity of employees and the direct liability of the employee towards third parties for damage caused to them.
HLUŠÁK, M.: Súvzťažnosti medzi Občianskym zákonníkom a Zákonníkom práce na pozadí rekodifikácie súkromného práva; Justičná revue, 75, 2023, č. 8-9, s. 980 – 991.
Kľúčové slová: rekodifikácia, pracovná zmluva ako zmluva záväzková, priama zodpovednosť zamestnanca.
Key words: recodification, employment contract as a contract of obligation, direct liability of the employee.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.
V rámci prípravy nového
Občianskeho zákonníka vyvstáva niekoľko otázok zo vzťahu medzi ním a Zákonníkom práce ("
ZP"). Tieto otázky sa pritom neredukujú len na problém všeobecného nastavenia ich vzájomného vzťahu. Týkajú sa aj viacerých osobitných, konkrétnych otázok. Medzi ne možno zahrnúť otázku, či má byť v časti
Občianskeho zákonníka ("OZ"), venovanej záväzkovému právu, aspoň odkazom spomenutá pracovná zmluva, prípadne aj iné pracovnoprávne dohody. Rovnako sem patrí otázka, či má byť problematika pracovnoprávnej subjektivity ponechaná v Zákonníku práce, alebo má byť presunutá do
Občianskeho zákonníka. V neposlednom rade sa treba zaoberať aj otázkou zodpovednosti zamestnanca voči tretím osobám. No a bokom nemôže ostať ani všeobecná otázka, ako riešiť možnú duplicitu úpravy a terminologické rozdiely. Práve týmto základným otázkam - ktoré však nevyčerpávajú celú matériu súvzťažnosti medzi občianskym a pracovným kódexom - sa chceme v tomto príspevku zaoberať.
I Všeobecné prepojenie zákonníkov
Otázka, ako vo všeobecnej rovine nastaviť vzťah medzi Občianskym zákonníkom a Zákonníkom práce v súvislosti s úpravou pracovnoprávneho vzťahu, je otázkou, ktorá vždy a zákonite vyvstáva v rámci úvah o novom Občianskom zákonníku. Dnešné nastavenie - vymedzené v
§ 1 ods. 4 ZP a založené na čiastočnej subsidiarite
Občianskeho zákonníka ("Ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka.") - nie je úplne šťastné a vyvoláva nejednu otázku. Sporné môže byt najmä to, do akej miery a či vôbec možno na pracovnoprávne vzťahy uplatniť aj úpravu všeobecnej časti záväzkového práva, teda či pod formuláciou "všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka" treba rozumieť len jeho všeobecnú časť, alebo aj iné ustanovenia, ktoré majú charakter všeobecnosti.
1)
Takéto nejednoznačné prepojenie nesvedčí dôležitosti a postaveniu, aké oba kódexy v právnom poriadku majú. Nová úprava by preto mala vzťah medzi zákonníkmi vyjasniť a nastaviť ho tak, aby zodpovedal potrebám praxe a nevyvolával zbytočné pochybnosti.
Do úvahy pritom prichádza niekoľko možností. Oba kódexy možno nastaviť voči sebe ako úplne nezávislé. Alebo ich možno do istej miery previazať, pričom toto puto môže mat rôzny charakter. Buď môže ísť o vzťah delegovanej pôsobnosti, kde sa otázky neupravené Zákonníkom práce budú môcť riešiť podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka len tam, kde to
Zákonník práce výslovne umožní. Alebo môže ísť o vzťah subsidiarity, ktorý môže mat niekoľko podôb. Subsidiarita môže byt jednak čiastočná alebo úplná (podľa toho, či
Zákonník práce založí subsidiaritu celého
Občianskeho zákonníka, alebo len niektorej jeho časti), a jednak aj podmienená alebo nepodmienená (podľa toho, či sa ustanovenia
Občianskeho zákonníka použijú bez ďal
