Zo súdnej praxe, č. 3/2017, s. 117 - 121.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 2/2016, týkajúci sa
§ 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov
§ 525 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka
Skutkový stav:
Okresný súd (ďalej „súd prvého stupňa“) rozsudkom žalobu zamietol.
V odôvodnení sa okrem iného zaoberal námietkou premlčania uplatnenou zo strany žalovanej, spornosťou aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania, ako aj oprávnenosti nároku žalobcu.
Súd prvého stupňa sčasti akceptoval námietku premlčania, ktorú žalovaná v konaní uplatnila majúc za to, že nárok žalobcu na náhradu majetkovej ujmy je premlčaný v časti obdobia od 13. októbra 1995 do 26. marca 1998 a nie je premlčaný za obdobie od 27. marca 1998 do 31. marca 2000. Poukázal na to, že námietku premlčania aj s ohľadom na vydaný medzitýmny rozsudok je oprávnený účastník uplatniť kedykoľvek až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V tejto súvislosti tiež zdôraznil, že pôvodný žalobca požiadal o vstup terajšej žalovanej do konania písomným podaním, ktoré bolo doručené 26. marca 2001. Nárok žalobcu na náhradu majetkovej ujmy je pritom uplatnený v tomto konaní za obdobie od 13. októbra 1995 do 31. marca 2000 (súd prvého stupňa rozsudkom z 19. októbra 2004 č. k. 7 C 1342/1998-554 nárok žalobcu za obdobie od 1. apríla 2000 do 31. decembra 2004 vylúčil na samostatné konanie - pozn. dovolacieho súdu).
V súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu súd prvého stupňa uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky z 27. apríla 2005 uzavretá medzi pôvodným žalobcom ako postupcom a žalobcom ako postupníkom (ďalej len „Zmluva“) nespĺňa podmienku určitosti. Ďalej poukázal na znenie § 524 a § 525 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorého aj keby predmetom postúpenia bola konkrétna jestvujúca pohľadávka na náhradu majetkovej ujmy proti štátu, exekúciu nemožno viesť proti ministerstvu, ktoré je rozpočtovou organizáciou, ktorej výdavky sa hradia zo štátneho rozpočtu už aj s odkazom na § 8 ods. 10 zákona č. 523/2004 Z. z. v z. n. p., pričom prostriedky poskytnuté zo štátneho rozpočtu, ako aj hnuteľný a nehnuteľný majetok obstaraný z týchto prostriedkov, nepodliehajú výkonu rozhodnutia podľa osobitných predpisov (napr. Exekučný poriadok). V zmysle uvedeného súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto konaní, keď na žalobcu nebolo platne postúpené majetkové právo patriace pôvodnému žalobcovi.
V súvislosti s dôvodnosťou žaloby zdôraznil, že právo na zaplatenie majetkovej ujmy za osobitnú sústavu obhospodarovania je právom podľa § 6