Zhromažďovacie právo

Cieľom tohto článku je posúdenie súladu vybraných aspektov obmedzovania zhromažďovacieho práva v priebehu pandémie COVID-19 s garanciami ochrany ľudských práv. 1) S využitím judikatúry národných i nadnárodných súdov prichádzame k záveru, že plošný zákaz zhromaždení použitý v našej právnej úprave nie je proporcionálnym obmedzením zhromažďovacieho práva, ale naopak, predstavuje "vyprázdnenie" jeho podstaty. Rovnako tak skúmame možnosti potenciálneho obmedzenia zhromaždenia zo 17. novembra 2020, pričom konštatujeme, že jeho rozpustenie by neprešlo testom proporcionality.

Bratislava: Wolters Kluwer, 2022, 200 s., ISBN 978-80-571-0520-6

Aktuálnou otázkou súčasnosti je nesporne uplatňovanie zhromažďovacieho práva, ktoré je garantované tak na medzinárodnoprávnej úrovni, na úrovni práva EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni. Uplatňovanie zhromažďovacieho práva poskytuje jednotlivcom účinný prostriedok k vyjadrovaniu názorov na veci verejné a predstavuje jednu z hlavných foriem aktívnej účasti na verejnom živote. Z týchto dôvodov vystupuje do popredia otázka nielen garantovania tohto práva, ale aj vymedzenia podmienok na jeho obmedzenie. Referenčným rámcom na obmedzenie tohto práva je najmä rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva. Autori sa zamýšľajú najmä nad obmedzením tohto práva policajtom – príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky.

Po prehľade najdôležitejších rozhodnutí, ktoré doteraz Európsky súd pre ľudské práva vydal v súvislosti s rozhodovaním o obmedzeniach ľudských práv vykonaných na účel zabránenia šírenia pandémie COVID-19, príspevok rozoberá prípad, v ktoromtento súd preskúmal zásah do práva na zhromažďovanie. Pre ochranu práv na Slovensku, zasiahnutými opatreniami exekutívy, je najdôležitejším odkazom nevyhnutnosť vytvorenia účinného systému nezávislého súdneho prieskumu týchto opatrení z pohľadu  dodržiavania ochrany základných práv a slobôd aj v krízových situáciách. Pre ochranu demokracie má zasa význam tá časť rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá zdôraznila význam slobody pokojného zhromažďovania a poukázala na jeho porušenie v dôsledku dlhého trvania zákazu verejných podujatí a povahou a závažnosťou trestných sankcií hroziacich za porušenie tohoto zákazu.