Trestný čin

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadnutí senátu 26. marca 2024 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), nebyť stíhaný alebo pozbavený slobody inak ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy, byť trestne postihnutý len za také konanie, ktoré ako trestný čin ustanoví zákonodarca podľa čl. 49 Ústavy, a svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len "Dohovor") uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 3Tdo/26/2022 z 31. mája 2023 a prijal ju na ďalšie konanie v celom rozsahu.

Cieľom príspevku je analýza spôsobu vybavovania trestných oznámení Sociálnej poisťovne, ktoré sú pomerne často podávané, avšak nie vždy sa na ich základe začne trestné stíhanie. Nespokojnosť zástupcov Sociálnej poisťovne s odmietaním ich trestných oznámení vyústila v júni 2023 do spoločného pracovného stretnutia zástupcov Sociálnej poisťovne a prokurátorov Krajskej prokuratúry Bratislava. Výsledky tohto stretnutia a zaužívanú prax podrobuje hodnoteniu tento článok. 1)

V článku autor venuje pozornosť prezentovaniu názorov k problematike drogovej trestnej činnosti v podmienkach Slovenskej republiky, najmä vybraných trestnoprávnych a spoločenských aspektov. V úvode sa zaoberá právnym rámcom protidrogovej politiky z pohľadu EÚ, existujúcimi koncepciami, od liečenia konzumentov drog až po ich trestanie. Ďalej je venovaná pozornosť trestnoprávnej zodpovednosti za protiprávne delikty. Autor konštatuje, že je evidentný výrazný príklon SR k retributívnej justícii, pričom navrhuje väčší príklon k restoratívnej justícii, hlavne v kombinácii ukladania ochranného liečenia popri trestoch (v prípade konzumentov drog). Vyslovuje sa za prísne trestanie výrobcov drogy, jej pašerákov, distribútorov, obchodníkov s ňou, k čomu smeruje aj novelizovaná právna úprava (zákon č. 40/2024 Z. z.); táto však nie je dostatočná a identifikuje námety na jej zlepšenie.

Medzi témy, ktorým je dlhodobo venovaná pozornosť v odbornej a laickej verejnosti v Slovenskej republike, nesporne patrí právna úprava trestnosti neoprávneného prechovávania omamných a psychotropných látok. Z týchto látok je najčastejšie venovaná pozornosť trestnosti neoprávneného prechovávania rastliny rodu Cannabis (konopa). Uvedená okolnosť súvisí s tým, že neoprávnené nakladanie s touto rastlinou predstavuje najväčší počet trestných stíhaní obvinených za tzv. drogové trestné činy. Z týchto dôvodov každá zmena právnej úpravy je citlivo vnímaná a má dosah aj na efektivitu činnosti orgánov aplikácie práva v trestnom konaní. S prihliadnutím na tieto okolnosti v článku zameriavame pozornosť na aktuálnu právnu úpravu trestnosti neoprávneného prechovávania omamných a psychotropných látok z rastliny rodu Cannabis (konopa), ako aj navrhovanú novelu Trestného zákona.

Úvod Koncepcia vyvodzovania trestnej zodpovednosti v oblasti trestného práva vychádza zo zásady tzv. minimalizácie kriminalizácie, ktorá zdôrazňuje, že trestné právo sa má používať striedmo kvôli jeho donucovacím prostriedkom a...

Autori v predkladanom článku analyzujú vybrané aspekty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona. Zaoberajú sa momentmi zaujímavými z pohľadu trestno-právnej teórie a aktuálnej aplikačnej praxe. Na tomto podklade formulujú návrhy na modifikáciu platnej právnej úpravy de lege ferenda.

SKUTKOVÝ STAv Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 3Tdo/20/2019 z 25. septembra 2019 rozhodol tak, že podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku (ďalej aj "TP") dovolanie obvineného M....

Autori v predkladanom článku analyzujú vybrané aspekty trestného činu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie podľa § 261 Trestného zákona. Zaoberajú sa momentmi zaujímavými z pohľadu trestno-právnej teórie a aktuálnej aplikačnej praxe. Na tomto podklade formulujú návrhy na modifikáciu platnej právnej úpravy de lege ferenda.

Detská pornografia predstavuje celosvetový negatívny fenomén prejavujúci sa zneužívaním tých najzraniteľnejších obetí na sexuálne účely. Hoci sexuálne zneužívanie detí nie je javom novodobým, technologická evolúcia (najmä s príchodom internetu) výrazne prispela k produkcii a distribúcii materiálov so sexuálnym zneužívaním dieťaťa.1 V záujme ochrany zdravia a priaznivého psychosociálneho vývinu maloletých detí a potrebe medzinárodnej spolupráce v boji proti tejto forme zneužívania dieťaťa postupne došlo k prijatiu viacerých (aj pre Slovensko) právne záväzných dokumentov. Na pôde OSN bol v roku 2000 prijatý Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa, o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii. Rada Európy v roku 2007 prijala Dohovor o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním. Európska únia zasa Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SV.

V predmetnom príspevku sa autori zameriavajú na tému manipulácie s trhom, ktorej je v právnickej literatúre venovaná menšia pozornosť. Ide pritom o problematiku, ktorá v sebe spája mnohé aspekty.Autori sa preto zameriavajú len na niektoré z nich, pričom dôraz kladú na medzinárodné aspekty, v rámci ktorých popisujú najmä legislatívu Európskej únie a pre porovnanie tiež právnu úpravu USA, ako aj jednotlivé formy manipulácie trhu vo svete. Ďalším analyzovaným aspektom je vnútroštátny právny aspekt, s dôrazom na trestnoprávnu úpravu Slovenskej republiky, konkrétne na § 265a Trestného zákona a na súvisiace právne normy upravujúce cenné papiere a obchodovanie s nimi. Zároveň konštatujú, že doposiaľ v SR nebola zaznamenaná niektorá z uvádzaných typických foriem zneužívania finančného trhu.

Právoplatné odsúdenie za spáchanie trestného činu je spravidla jedným zo zákonom stanovených dôvodov, na základe ktorých zaniká verejnému funkcionárovi mandát, resp. končí vo funkcii. Na prvý pohľad jednoznačný dôvod však pri zohľadnení rôznych inštitútov trestného práva môže navodiť zákonom explicitne nepredvídané a neriešené situácie.V tomto smere je hlavným cieľom príspevku analyzovať súčasnú právnu úpravu a niekoľko prípadov z praxe. Možno aj preto, že k zániku mandátu verejných funkcionárov z dôvodu právoplatného odsúdenia za spáchanie trestného činu nedochádza tak často, má súčasná právna úprava určité nedostatky.Na tieto nedostatky chceme poukázať a navrhnúť vylepšenie právnej úpravy.

Článok sa zaoberá trestným činomprechovávania extrémistického materiálu, ktorý bol zavedený do slovenského Trestného zákona v roku 2009. Autor argumentuje, že tento trestný čin je v rozpore s princípomultima ratio, princípomprávnej istoty, ako aj s právom na súkromie, pričom tiež navrhuje, ako možno tieto konflikty zmierniť, respektíve ako im možno predísť.

Príspevok sa zaoberá hmotnoprávnou analýzou a rozborom skutkových podstát trestných činov všeobecného ohrozenia podľa § 284 a § 285 Tr. zákona a šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby podľa § 163 a § 164 Tr. zákona s osobitným zameraním na ochorenie COVID-19, spôsobené vírusom SARS-CoV-2. V procesnoprávnej rovine sa príspevok zaoberá úskaliami dokazovania tohto špecifického druhu trestnej činnosti.

ZSP 8/2020 § 9 ods. 1 písm. g) Trestného poriadku § 19 ods. 2 Trestného zákona § 39, § 41a § 43 ods. 3 Trestného poriadku I. Je vecou...

Trestný čin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 Trestného zákona (ďalej aj "TZ") je majetkovým trestným činom, pričom podstatou protiprávneho konania dlžníka je to, že dlžník útočí (skutočne alebo predstierane) proti svojmu majetku s cieľom (úmyslom), aby jeho veriteľ nemohol uspokojiť celkom alebo aspoň čiastočne svoju pohľadávku z majetku dlžníka.

  KRITIKA NOVÉHO TRESTNÉHO ČINU NEKALEJ LIKVIDÁCIE Zákon č. 264/2017 Z.z., ktorý menil a dopĺňal Obchodný zákonník zmenil s účinnosťou od 8. novembra 2017 aj Trestný zákon, a to tak,...

  "Osobitné kvalifikačné pojmy" v Trestnom zákone Koniec roka 2016 priniesol ďalšie stanovisko Najvyššieho súdu SR, sp. zn. Tpj 57/2016 zo 6.12.2016, publ. v Zbierke... č. 1/2017 k výkladu osobitných...

  18/2017 Vyhlásenie o vine a zánik trestnosti zanedbania povinnej výživy § 257 ods. 1 písm. b), ods. 5, 7 a 8 Trestného poriadku § 86 ods. 1 písm. a)...

Páchanie úpadkových trestných činov býva v praxi pomerne bežné. Trestnému činu poškodzovania veriteľa podľa § 239 Trestného zákona bola venovaná pozornosť v časopise Zo súdnej praxe č. 2/20161), pričom najmä...

  17/2016 Vôľová zložka úmyselného zavinenia Rozsah prieskumovej povinnosti dovolacieho súdu Benefícium cohaesionis - v poznámke § 2 ods. 4 Trestného poriadku § 317 ods. 1 Trestného poriadku I. V...