Trestné konanie

Explicitní legislativní vymezení podezřelého, resp. podezřelé osoby, bylo nedávno včleněno do právního řádu Slovenské republiky. Na rozdíl od slovenské právní úpravy si Česká republika musí vystačit s implicitním vyvozením definice poškozeného. Takový stav však po dlouhou dobu panoval i na Slovensku, proto je třeba se ptát, v čem bude novelizovaná právní úprava v SR přínosnější. Nová právní úprava v podobě institutu podozrivé osoby sleduje zlepšení právního postavení podezřelé osoby, a to podle inspirace postavení obviněného, zejména v otázce a rozsahu jejích práv.

rozsudok z 13. marca 2025 k sťažnosti č. 56712/21 pre porušenie článku 6 ods. 1 a ods. 3 Dohovoru (právo na spravodlivé súdne konanie, právo na primeraný čas a prostriedky na prípravu obhajoby) v kontexte odsúdenia osoby postihnutej ADHD v trestnom konaní

Článok sa zameriava na základný výklad prijatia obžaloby ako nového inštitútu v trestnom práve procesnom, a to na podklade rozhodovacej činnosti súdov, pričom poukazuje aj na vybrané aplikačné problémy, ktorých riešenie v praxi je sporné.

rozsudok Veľkej komory Súdu z 24. septembra 2024 k sťažnostiam č. 6319/21, 6321/21 a 9227/21 pre porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru (právo na prístup k súdu) v kontexte rozhodnutia o náhrade škody, pre obeť trestného činu, v trestnom konaní

Autor v príspevku predkladá racionálne pochybnosti v otázke zastúpenia svedka v trestnom konaní a práva na právnu pomoc de lege lata v kontexte nálezu Ústavného súdu SR, judikujúceho právo na právnu pomoc svedka pri jeho výsluchu.

Autor sa v predmetnom článku zaoberá e-mailovou komunikáciou, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania trestnej činnosti. Rozoberá jednotlivé možnosti zaistenia obsahu takejto komunikácie, ktoré vyplývajú z Trestného poriadku. Rovnako poukazuje na rozličnosti týkajúce sa toho, či predmetná komunikácia má súkromný alebo pracovný charakter.

SKUTKOVÝ STAv Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 3Tdo/22/2017 z 13. decembra 2017 rozhodol tak, že: Trestným rozkazom Okresného súdu (ďalej aj „OS“) Bratislava V, sp. zn. 0T/126/2016 z 25. mája 2016...

Medzi témy, ktorým je dlhodobo venovaná pozornosť v odbornej a laickej verejnosti v Slovenskej republike, nesporne patrí právna úprava trestnosti neoprávneného prechovávania omamných a psychotropných látok. Z týchto látok je najčastejšie venovaná pozornosť trestnosti neoprávneného prechovávania rastliny rodu Cannabis (konopa). Uvedená okolnosť súvisí s tým, že neoprávnené nakladanie s touto rastlinou predstavuje najväčší počet trestných stíhaní obvinených za tzv. drogové trestné činy. Z týchto dôvodov každá zmena právnej úpravy je citlivo vnímaná a má dosah aj na efektivitu činnosti orgánov aplikácie práva v trestnom konaní. S prihliadnutím na tieto okolnosti v článku zameriavame pozornosť na aktuálnu právnu úpravu trestnosti neoprávneného prechovávania omamných a psychotropných látok z rastliny rodu Cannabis (konopa), ako aj navrhovanú novelu Trestného zákona.

Štúdia sa venuje problematike vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárnych orgánov. Autor najskôr v stručnosti predstavuje jej základné hmotnoprávne aspekty, ale venuje sa aj vybraným procesným súvislostiam jej vyvodzovania, kde uvádza základné rozdiely medzi civilným a trestným procesom, ako aj niektoré parciálne otázky trestného konania (súhlas poškodenej korporácie s trestným stíhaním, konanie v mene poškodenej korporácie v trestnom konaní či rozhodovanie o náhrade škody).

Úvod Problematika dokazovania v prípravnom konaní sa považuje z hľadiska trestného práva za veľmi významnú a aktuálnu. Spolu s rozhodovaním je dokazovanie najdôležitejšou a najvýznamnejšou procesnou činnosťou orgánov činných...

Trestné oznámenie má v trestnom procese nezastupiteľnú úlohu, pretože v mnohých prípadoch je impulzom na začatie trestného konania, o ktorom je potom následne potrebné zo strany orgánov činných v trestnom...

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudok v prípade Vasaráb a Paulus proti Slovenskej republike, v ktorom konštatoval porušenie práva na výsluch svedkov v trestnom konaní, zaručeného článkom 6 ods. 1 a ods. 3 písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

V prvej časti predmetného článku jeho autor reflektuje na všeobecnú problematiku postavenia a pôsobnosti prokuratúry, osobitne na otázku prokurátorského dozoru v trestnom konaní, prostredníctvom ktorej v druhej časti tejto spisby poukazuje na aktuálne problémy identifikované v aplikačnej praxi imanentné najmä prokurátorom, avšak nemenej významné pre advokátov, orgány činné v trestnom konaní a v neposednom rade aj pre sudcov rozhodujúcich v tomto kontexte o zákonnosti dôkazov prípravného konania, pričom k uvedeným problémom vyjadruje svoje subjektívne právne názory, niektoré inštitúty podrobuje ostentatívnej kritike a ponúka návrhy z hľadiska de lege ferenda.

Postavenie štátu ako poškodeného v trestnom konaní nevyplýva zo všeobecne záväzných právnych predpisov. Trestný poriadok zveril právomoc zastupovať štát v celomrozsahu štátnych záujmov prokurátorovi. Iným štátnym orgánomvykonávajúcim pôsobnosť v oblasti správneho práva takúto právomoc nezveril.

Zo všetkých subjektov povinných zachovávať v trestnom konaní mlčanlivosť o skutočnostiach, ktoré sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania alebo povolania, majú advokáti túto povinnosť vymedzenú najextenzívnejšie a najrigoróznejšie....

Služby cloud computingu sú výzvou pri spracovaní digitálnych údajov. Tradičné digitálne forenzné postupy sa v tomto prípade nehodia kvôli použitiu technológií ukladania na vzdialených serveroch a virtualizácie. Sprístupnenie potenciálnych dôkazov sa ďalej komplikuje vývojom nových cloudových služieb.Autor skúma digitálne forenzné postupy zahŕňajúce komplexnejšie získavanie a analýzu digitálnych dôkazov v rámci systému trestného súdnictva. Cloud computing services are a challenge for digital data processing. Traditional digital forensic techniques are in this case unsuitable due to the use of remote storage and virtualization technologies. The disclosure of potential evidence is further complicated by the development of new cloud services. The author examines digital forensic practices which involve a more comprehensive acquisition and analysis of digital evidence within the criminal justice system.

BLAŽEK, R. - TARABOVÁ, N.: Podozrivý a poškodený v postupe pred začatím trestného stíhania; Justičná revue, 73, 2021, č. 1, s. 50 - 62. 1 Postup pred začatím trestného...

V predloženom článku autor analyzuje normatívnu úpravu činnosti detektívnych služieb v rámci právneho poriadku Slovenskej republiky. Po analýze predmetného normatívneho rámca sa autor zameriava na možnosti činnosti detektívnej služby v podmienkach trestného konania s osobitným zameraním sa na zákonné limity použiteľnosti informácií takto získaných ako dôkaz v trestnom konaní. V neposlednom rade autor konfrontuje svoje závery týkajúce sa tzv. súkromných nahrávok so súčasnou pomerne nejednotnou aplikačnou praxou všeobecných súdov Slovenskej republiky, týkajúcou sa predmetnej oblasti. 1) In the presented article, the author analyses the normative regulation ofthe activities ofdetective services within the legal order ofthe Slovak Republic. After analysing the normative framework in question, the author focuses on the possibilities ofthe detective service in the conditions of criminal proceedings with a special focus on the legal limits ofthe usability of information thus obtainedas evidence in criminalproceedings. Lastbutnotleast, the authorconfronts his conclusions concerning the so-called private recordings with the current relatively inconsistent application practice of general courts concerning the subject area.

Autor sa v článku zaoberá inštitútom uchovania a vydania počítačových údajov v zmysle ust. § 90 Trestného poriadku, a to najmä získaním obsahu z mobilných telefónov. Poukazuje na často rozdielne postupy v aplikačnej praxi orgánov činných v trestnom konaní alebo súdov, a takisto poukazuje na hlavný problém týkajúci sa zaisťovania počítačových údajov z takýchto zariadení. In the article author deals with the institute of storage and publication of computer data in accordance with § 90 of the Criminal Procedure Code, in particular by obtaining content from mobile phones. He points to the often different procedures in applica tion practice, whether on the part of law enforcement agencies or courts, and also points to the main problem concerning the provision of computer data from these devices.

ZSP 20/2020 § 95 ods. 1 Trestného poriadku čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky čl. 1 ods. 1 Protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských...