Právo EÚ

Mnoho regulačných orgánov pre hospodársku súťaž a ochranu súkromia podporilo integrovaný prístup k dohľadu nad hlavnými online platformami. Tento prístup bol odôvodnený tým, že hospodárska súťaž a ochrana údajov sa navzájom dopĺňajú. Všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR) a rozhodnutie nemeckého úradu pre hospodársku súťaž (Bundeskartellamt - BKartA) týkajúce sa Facebooku možno teda považovať za pokrok vo formujúcom sa regulačnom prístupe spájajúcom trhovú silu a silu údajov. Napriek tomu sa domnievame, že princípy, ktoré Súdny dvor Európskej únie (SDEÚ) potvrdil vo svojom rozhodnutí vo veci Meta, zrejme neriešia tieto otázky definitívne.

Článok poskytuje komplexný prehľad o súčasnej a pripravovanej regulácii kryptoaktív a súvisiacich otázok v práve EÚ. Predmetom analýzy je právna úprava vyplývajúca zo Stratégie v oblasti digitálnych financií pre EÚ v podobe Nariadenia MiCA, Nariadenia DLT a Nariadenia DORA. Osobitne akcentuje požiadavky na získanie povolenia a s tým súvisiace pravidlá činnosti poskytovateľov služieb kryptoaktív a emitentov kryptoaktív, vyplývajúce z novej úpravy.

Autor v sérii troch príspevkov prináša analytický pohľad na postupy revízie zmlúv, ktoré sú upravené v samotnej Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní EÚ. Aktuálnosť témy je daná predovšetkým tým, že problematika revízie zmlúv je aktuálne jednou z najviac diskutovaných tém v EÚ, a to z dôvodu nedávno ukončenej Konferencie o budúcnosti Európy, kde požiadavka na zmenu zmlúv neskrývane zaznela. Cieľom príspevkov je na jednej strane priblížiť jednotlivé revízne postupy, tieto kriticky zhodnotiť z hľadiska ich významu a na druhej strane je ambíciou zodpovedať, ktorý z právom upravených postupov je vhodný na realizáciu zmeny zmlúv v zmysle záverov Konferencie o budúcnosti Európy. Tretí a posledný z trojice príspevkov venuje pozornosť tým revíznym postupom, ktoré sú v zmluvách upravené mimo rámca čl. 48 Zmluvy o EÚ.

Autor v sérii troch príspevkov prináša analytický pohľad na postupy revízie zmlúv, ktoré sú upravené v samotnej Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní EÚ. Aktuálnosť témy je daná predovšetkým tým, že problematika revízie zmlúv je dnes jednou z najviac diskutovaných tém v EÚ, a to z dôvodu nedávno ukončenej Konferencie o budúcnosti Európy, kde požiadavka na zmenu zmlúv neskrývane zaznela. Cieľompríspevkov je na jednej strane priblížiť jednotlivé revízne postupy, tieto kriticky zhodnotiť z hľadiska ich významu a na druhej strane je ambíciou zodpovedať, ktorý z právom upravených postupov je vhodný na realizáciu zmeny zmlúv v zmysle záverov Konferencie o budúcnosti Európy. Druhý zo série troch príspevkov venuje pozornosť zjednodušeným revíznym postupom upraveným čl. 48 ZEÚ, konkrétne jeho odsekmi 6 a 7.

Autor v sérii troch príspevkov prináša analytický pohľad na postupy revízie zmlúv, ktoré sú upravené v samotnej Zmluve o EÚ a Zmluve o fungovaní EÚ. Aktuálnosť témy je daná predovšetkým tým, že problematika revízie zmlúv je dnes jednou z najviac diskutovaných tém v EÚ, a to z dôvodu nedávno ukončenej Konferencie o budúcnosti Európy, kde požiadavka na zmenu zmlúv neskrývane zaznela. Cieľom príspevkov je na jednej strane priblížiť jednotlivé revízne postupy, tieto kriticky zhodnotiť z hľadiska ich významu a na druhej strane je ambíciou zodpovedať, ktorý z právom upravených postupov je vhodný na realizáciu zmeny zmlúv v zmysle záverov Konferencie o budúcnosti Európy. V prvom z troch príspevkov venujeme pozornosť sumarizácii záverov Konferencie o budúcnosti Európy, pri ktorých sa revízia javí ako nevyhnutná, a následne prvému z revíznych postupov, ktorým je riadny revízny postup.

Cieľom tohto článku je analyzovať medzinárodné sankcie v prostredí Európskej únie a Slovenskej republiky. V prvej časti príspevok vysvetľuje praktické fungovanie a podstatu sankcií. V druhej časti analyzuje zákon č. 289/2016 Z. z. a poukazuje na jeho ťažkú aplikovateľnosť v praxi. V poslednej časti článok rozoberá nariadenie 2271/96 Európskej únie, ktorého cieľom je posilnenie autonómnej politiky EÚ a prvé rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie, súvisiace s aplikáciou tzv. blokovacieho nariadenia. Rozhodnutie vo veci Melli výrazným spôsobom ovplyvní fungovanie európskych spoločností v prípade ich hospodárskych kontaktov s krajinami, na ktoré boli uvalené sankcie.

Autori príspevku sa venujú aktuálnemu vývoju problematiky cezhraničných premien spoločností v práve Európskej únie a čiastočne aj v kontexte slovenského právneho poriadku. Harmonizačný proces sa v tejto problematike obnovil po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Polbud. Cieľompríspevku, ktorý je rozdelený na dve časti, je priniesť analýzu rozsudku vo veci Polbud (1. časť) a kľúčových aspektov prijatej smernice, ako aj dôsledkov tohto rozsudku a prijatej smernice na aktuálnu úpravu cezhraničných premien spoločností v Slovenskej republike a transpozičných výziev pre slovenského zákonodarcu (2. časť).

Cieľom tejto štúdie je analyzovať rozhodnutie vo veci Weiss a jeho možný dosah na fungovanie práva Európskej únie. V prvej časti vysvetlíme fungovanie programu PSPP a jeho ekonomické dosahy. V druhej časti poukážeme na rozdielny prístup zo strany SDEÚ a Karslruhe k jeho vytvoreniu a fungovaniu.V poslednej časti poukazujeme na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky a analyzujeme, či možno očakávať podobné rozhodnutie aj od slovenských súdov. The study analyses the Weiss decision and its possible impact on the functioning of European Union law. In the first part, we will explain the functioning of the PSPP program and its economic impacts. In the second part, we point out the different approach of the CJEU and Karslruhe to its creation and functioning. In the last part, we explain the case law of the Constitutional Court of the Slovak Republic and analyse whether it is possible to expect a similar decision from the Slovak courts. 1)

Článok v prvej časti vysvetľuje historický vývoj preverovania investícií a motívy, ktoré viedli k vytvoreniu mechanizmu preverovania investícií.V druhej časti analyzuje špecifické charakteristiky Nariadenia 2019/452 a najmä jeho komplikované aplikovanie v praxi. V poslednej časti článok kriticky analyzuje novelu zákona č. 45/2011, ktorou sa do slovenského právneho poriadku narýchlo a bez širšej diskusie vložili určité prvky preverovania investícií. The article in the first part explains the historical development of investment screening and the motives that led to the creation of the investment screening mechanism. In the second part article analyses distinct aspects of Regulation 2019/452, especially its complicated application in practice. In the last part, the article critically analysed the amendment to Act No. 45/2011, which quickly and without a wider discussion implemented certain elements of investment screening into the Slovak legal system.

Štúdia analyzuje na Slovensku pomerne často opomínanú problematiku bilaterálnych investičných zmlúv. V súčasnosti sa nachádzajú členské štáty, investori a aj samotné súdne inštitúcie v mimoriadne špecifickom období, keď sú pozície členských štátov a Európskej komisie diametrálne odlišné od rozhodnutí arbitrážnych tribunálov. Toto odlišné vnímanie a interpretácia jednotlivých rozhodnutí spôsobuje nielen dvojkoľajnosť v právnom zmysle, ale najmä sa zvyšuje právna neistota pre členské štáty a samotných investorov.

Autor sa v predmetnom článku zaoberá v našom štáte veľmi ojedinelou prehliadkou iných priestorov a pozemkov, a to prehliadkou súkromných colných skladov, na ktoré sa okrem vnútroštátneho práva takisto vzťahuje aj právo Európskej únie, hlavne Colný kódex únie.V článku autor rozoberá prehliadku týchto skladov s poukazom na povinnosti, ktoré orgánom činným v trestnom konaní vyplývajú predovšetkým z noriem práva Európskej únie.

Tento príspevok sa venuje problematike výkonu trestu prepadnutia majetku v rámci štátov Európskej únie, konkrétne trestu prepadnutia majetku, uloženému v jednom členskom štáte Európskej únie, tzv. štáte pôvodu, a vykonanému v inom členskom štáte Európskej únie, tzv. vykonávajúcom štáte. Príspevok sa zameriava jednak na definovanie podmienok a zásad uplatňovaných pri výkone trestu prepadnutia majetku, tak štátom pôvodu ako aj vykonávajúcim štátom, na výklad zákonných ustanovení regulujúcich uloženie a výkon trestu prepadnutia majetku, ako i na analýzu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie, ktorý sa predostretej problematike venuje.

Autor sa v štúdii zaoberá aktuálnou problematikou ochrany právneho štátu vEÚ. Pozornosť pritom upriamuje na existujúce nástroje ochrany právneho štátu, a to ako na právne záväzné, tak aj na tie bez právnej záväznosti. Cieľom autora je pri tom na jednej strane priblížiť jednotlivé nástroje uplatniteľné voči všetkým členským štátom, no na druhej strane ich aj kriticky zhodnotiť z hľadiska ich opodstatnenosti a významu. The study is focusedon the rule of lawprotection atthe EU level. The attention is paidto existing EU instruments aimed at the rule of law protection (legally binding as well as those having no legally binding effect). The author, on one hand, brings an analysis ofall existing instruments applicable to all Member States, and, on the other hand, provides critical assessment of those instruments while takes into account their relevance and added value for the rule of law protection.

V článku autor reaguje na už publikované názory vo vzťahu k (ne)ústavnosti osobitného odvodu vybraných finančných inštitúcii a jeho nezlučiteľnosti s právom Európskej únie. Autor poukazuje na to, že diskusie k osobitnému odvodu sťažuje aj nedostatočné vymedzenie základných konštrukčných prvkov dane (subjekt, predmet, základ, sadzba), čím sa osobitný odvod stáva do istej miery amorfným inštitútom. Pri kritickom zhodnotení možných metamorfóz osobitného odvodu však vyvstávajú problémy s naplnením kritérií ústavnosti v každej z možných podôb. Navyše sa ukazuje, že problémy spojené s nedostatočným vymedzením jedného zo základných konštrukčných prvkov sú skôr pravidlom než výnimkou pri navrhovaní osobitných sektorových odvodov na Slovensku. 1) In the article the author reacts to already published opinions on the (unconstitutionally of the special levy of selected financial institutions and its conflict with the European Union law. The author points out that the discussions concerning the special levy are difficult due to insufficient specification of essential parts of tax (subject, object, base, and rate) which makes the special levy amorphous to some extent. Upon critical assessment of possible metamorphoses of the special levy there are issues with its fulfilling the constitutionality criteria in each of the possible metamorphoses. If further appears that the problems with insufficient specification of one of the essential parts are more of a rule than an exemption in respect to desgn of sector levies in Slovakia.

Autori sa v predkladanom článku zaoberajú systémom prameňov práva Európskej únie, ktoré upravujú kontrolu pobytu cudzincov na území členských štátov. Svoju pozornosť sústredili na formálne - sekundárne pramene, ktoré sú dominantné pri realizácii eliminácie nelegálnej medzinárodnej migrácie. Zároveň prezentované právne normy sú základnými prameňmi cudzineckého práva Európskej únie. Aplikáciou analyzovaných právnych noriem sa zdôrazňuje nezastupitelné miesto systému kontroly cudzincov na území Európskej únie v oblasti realizácie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. In this article authors elaborate a system of sources of European Union law which regulate the control of the residence of foreigners in the territory of the Member States. They focused their attention on formal - secondary sources, which are dominant in eliminating of illegal migration. Also, the presented legal standards are the basic sources of the European Union's foreign law. Application of analysed legal standards emphasizes the irreplaceable role of the system of check a foreigner's stay on the territory of the European Union in creation of the area of freedom, security and justice.

Autor sa vo svojom príspevku zaoberá problematikou možného porušovania hospodárskej súťaže v dôsledku získavania osobných údajov spotrebiteľov/zákazníkov pri zlučovaní spoločností najmä v prostredí internetu. Autor poukazuje aj na rôzne rozhodnutia v prostredí EÚ, zamýšľa sa nad možnými dôsledkami takýchto fúzií a ponúka odporúčania pri preskúmaní fúzií založených na údajoch. In his contribution, the author addresses the issue of possible breaches of competition resulting from the acquisition of personal data of consumers/customers in merging companies especially in the internet environment. The author also refers to various decisions in the EU environment, reflects on the possible consequences of such mergers and offers recommendations for the review of data-driven mergers.

Komplikovanosť vzťahu medzinárodného práva, práva EÚ a vnútroštátneho práva spôsobuje, že sa rozširujú dezinterpretácie v otázkach súladu slovenskej právnej úpravy spolupracujúceho obvineného s medzinárodným právom (v európskom regióne) a právom EÚ. V predkladanom článku sa pokúšajú autori tieto otázky objasniť, a to aj prostredníctvom rozboru aktuálneho rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Adamčo proti Slovenskej republike.1) The complexity of the relationship between international law, EU law and national law causes misinterpretations in the area of compliance of the Slovak legislation of the cooperating accused with international law (in the European region) and EU law. In this article, the authors attempt to clarify these issues, including through an analysis of the current decision of the European Court of Human Rights in the Adamčo v. Slovakia case.

  Uplatňovanie práva EÚ v členských krajinách Účinné uplatňovanie právnych predpisov je nevyhnutné ak sa má zaručiť, aby občania a podniky mohli využívať výhody, ktoré im vyplývajú z práva Európskej...