Dovolanie

§ 421 ods. 1 Civilného sporového poriadku Každá z otázok zakladajúcich prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP spĺňa svojím spôsobom požiadavku zásadného právneho významu, pretože účelom dovolacieho konania je aj usmerňovanie a zjednocovanie rozhodovacej činnosti všeobecných súdov autoritatívnym výkladom právnych noriem. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 468/2023 – upravený na publikačné účely

Príspevok analyzuje jednu z najzásadnejších otázok, ktoré sa v aplikačnej praxi Slovenskej republiky vynárajú v súvislosti s dovolaním ako mimoriadnym opravným prostriedkom. Ide o podanie dovolania - zo skutkových dôvodov, obvinenými osobami. Príspevok poskytuje analýzu predmetnej otázky aj za použitia komparácie a poukazuje na legislatívny a aplikačný prístup k jej riešeniu v podmienkach Českej republiky. Cieľom príspevku je poukázať na potrebu extenzívnejšieho výkladu uplatnenia dovolania - zo strany obvineného zo skutkových dôvodov, v podmienkach SR.

Autor: Mgr. Adam Petrušek Vo vzťahu k nepreskúmateľnosti odmietavého rozhodnutia o dovolaní po vecnom prieskume jeho obsahu navyše máme za to, že takýto výrok nemá dostatočnú oporu v odôvodení, keďže výrok a odôvodnenie sú...

Autor: Mgr. Adam Petrušek Koncepcia mimoriadnych opravných prostriedkov definovaných v Civilnom sporovom poriadku, ktorý predstavuje ťažiskový kódex súčasnej civilnej procesualistiky, predstavuje poňatie základných atribútov nápravných mechanizmov v prípadoch pochybenia v procese aplikácie práva.1) Ako značí už označenie dovolacieho prieskumu a obnovy konania, opravné prostriedky smerujúce voči druhoinštančným rozhodnutiam sa vyznačujú osobitosťami, ktoré zvýrazňujú ich mimoriadny charakter. Práve v dôsledku mimoriadneho charakteru týchto opravných prostriedkov zastávame názor, že je ich praktickému využitiu potrebné venovať osobitnú pozornosť a zamerať sa na ich vybrané interpretačno-aplikačné problémy (resp. vybrané aspekty ich využitia).

V predkladanom článku sa autori zaoberajú témou skutkovej a právnej otázky, a to najmä v kontexte uznesenia Najvyššieho súdu SR (ďalej aj "NS SR" alebo "najvyšší súd"), vedenom pod sp.zn. 3 Cdo 27/2019, v ktorom NS SR uvádza, že výsledok zisťovania obsahu zmluvy predstavuje skutkové zistenie, z čoho vyplýva nemožnosť podania dovolania pre riešenie právnej otázky podľa § 421 Civilného sporového poriadku. Uvedený záver sa autori pokúšajú bližšie analyzovať a komparovať aj so zahraničnou rozhodovacou činnosťou, pričom argumentujú, že zistenie obsahu zmluvy súdom môže v určitých prípadoch predstavovať riešenie právnej a nie skutkovej otázky.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len„ústavný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. III. ÚS 269/2022 prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa, ktorý namietal porušenie svojich základných práv uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) o odmietnutí dovolania.

Z odôvodnenia I. Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci 1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 28. februára 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu...

Košice 17. októbra (TASR) - Ústavný súd (ÚS) SR rozhodol o porušení práv sťažovateľa, ktorého dovolanie v rámci civilného sporového konania Najvyšší súd (NS) SR zamietol ako procesne neprípustné. Prípad sa týkal určenia výživného na manželku, ktoré mal sťažovateľ platiť. ÚS informoval, že zrušil rozhodnutie NS a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Uplatňovanie majetkového cenzu v rámci dovolacieho konania v sporoch s ochranou slabšej strany v rozhodovacej praxi Najvyššieho súdu SR podnietilo úvahy o vhodnosti aplikácie tohto cenzu len na slabšiu stranu a tým spôsobené odopretie prístupu k dovolaniu druhej strany. Majetkový cenzus je diskutabilný aj v kontexte sporov o nárok na náhradu škody na zdraví.K stavu právnej neistoty prispieva nekonzistentnosť rozhodnutí zo strany Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) na neverejnom zasadnutí senátu 12. novembra 2020 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa, ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 46 ods. 1...

Tento článok sa venuje prevzatiu a príprave zastúpenia vrátane prvej porady s klientom v dovolacom a kasačnom konaní, ako úkonu právnej služby, za ktorý nie všetky súdy priznávajú účastníkom konania náhradu trov konania s poukazom na relevantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberalo touto otázkou; hľadá aj možné východisko z tejto problematiky.

§ 76, § 373 Civilného mimosporového poriadku Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu zamietajúcemu návrh oprávneného na výkon rozhodnutia, ktoré bolo vydané v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veci jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania, je podľa § 76 Civilného mimosporového poriadku neprípustné. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 2/2017

§ 220 ods. 2, § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku Aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz, musí však v rozhodnutí vysvetliť, prečo ho nevykonal. Súd môže nevyhovieť návrhu strany na vykonanie dokazovania len z dôvodu, že navrhnutý dôkaz: a) sa týka skutočnosti, ktorá je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania, b) nie je spôsobilý overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť a c) je vzhľadom na nepochybné výsledky dokazovania vykonaného inými dôkazmi nadbytočný. Pokiaľ tieto dôvody nie sú dané, súd nevyhovením návrhu na vykonanie dokazovania koná spôsobom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7 Cdo 205/2019

čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republikyčl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd§ 369 ods. 2 písm. b) § 371 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku Ak obvinený v konaní pred okresným súdom využil právo urobiť vyhlásenie o vine zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a okresný súd toto vyhlásenie prijal, nestratil tým oprávnenosť podať dovolanie proti výroku o uložení trestu odvolacím súdom. Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. II. ÚS 143/2020 – upravený pre publikačné účely

ZSP 53/2020 § 421 ods. 1 písm. b) a § 447 písm. c) Civilného sporového poriadku Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bolo zrušené rozhodnutie súdu prvého stupňa, dovolanie nie...

ZSP 56/2020 § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku treba vykladať tak, že dovolanie je...

ZSP 35/2020 § 107 ods. 1, § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka § 421 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku Pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty na uplatnenie...

ZSP 40/2020 § 372 Trestného poriadku Podanie odporu obvineným proti trestnému rozkazu nemožno považovať za riadny opravný prostriedok, ktorého uplatnenie je požadované ako podmienka dovolania ustanovením § 372 Trestného...

Veľký senát Najvyššieho súdu SR sa v glosovanom uznesení zaoberal otázkou, či prípustnosť dovolania v zmysle § 421 ods. 1 písm. a) CSPje daná aj vtedy, keď sa síce odvolací súd neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR, ale podľa dovolacieho súdu sa od tejto praxe odkloniť mal. Pritom dospel k záveru, že z § 421 ods. 1 písm. a) CSP nevyplýva ani len náznak toho, že by bolo v naznačenom prípade dovolanie prípustné.

ZSP 27/2020 čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku §...