Procesná a vecná legitimácia v konaní o správnej žalobe

Vydáno: 13 minút čítania
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavný súd") na neverejnom zasadaní senátu 3. júla 2019 predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov, ktorou namietali porušenie základných práv podľa Čl. 20 ods. 1 a Čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len "Ústava"), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len "najvyšší súd") sp. zn. 10 Sžk 43/2017 z 24. októbra 2018 a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len "krajský súd") sp. zn. 25 Sa 12/2017 z 31. júla 2017, a v rozsahu namietajúcom uznesenie najvyššieho súdu ju prijal na ďalšie konanie.
Sťažovatelia sa správnou žalobou proti inému zásahu orgánu verejnej správy domáhali, aby krajský súd zakázal žalovanému (Okresný úrad Kysucké Nové Mesto, katastrálny odbor, pozn.) v záznamovom konaní trvať na vyhotovení opravy uznesenia vydaného v dedičskom konaní (z dôvodu nesprávnosti v ňom uvedených vlastníckych podielov poručiteľky, ktoré nevychádzajú z údajov katastra, pozn.) a uložil mu vykonať zápis tohto uznesenia do katastra nehnuteľností formou záznamu. Opierali sa pritom o rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 10 CoD 9/2016 z 31. augusta 2016, ktorý zrušil opravné uznesenie v tejto veci s právnym názorom, že veľkosť vlastníckych podielov nemožno upravovať formou opravného uznesenia, pretože nejde o chybu v písaní či počítaní ani inú zrejmú nesprávnosť, ale len využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Žalobcovia argumentovali, že k zásahu do ic