Preskúmateľnosť rozhodnutia o primeranej náhrade za vyvlastnenie v správnom súdnictve

JUDr. Zuzana Fabianová Ph.D.

JUDr. Michaela Kaszonyiová LL.M.

Vydáno: 31. 07. 2022 48 minút čítania

Požiadavka primeranej náhrady za vyvlastnenie je jednou zo základných podmienok, ktoré musia byť zachované v prípade tohto zásahu do vlastníckeho práva. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky sa v rozsudku sp. zn. 8Sžk/28/2019 vyjadril k právomoci správnych súdov vo veci preskúmania náhradových výrokov podľa zákona č. 282/2015 Z. z. a k právomoci civilných súdov rozhodujúcich vo veciach vyššej náhrady za vyvlastnenie. Článok analyzuje uvedené závery s poukazomna relevantnú právnu úpravu a rozhodovaciu prax. Zároveň prináša návrhy de lege ferenda, ktoré by mohli prispieť k eliminácii interpretačných problémov.

The requirement of adequate compensation for expropriation is one of the basic conditions that must be maintained in the event of such an infringement of property rights. The Supreme Administrative Court of the Slovak Republic in its judgment No.8Sžk /28/2019 commented on the jurisdiction of administrative courts in the matter of reviewing compensation verdicts pursuant to Act No. 282/2015 Coll. and the jurisdiction of civil courts deciding on higher compensation for expropriation. The article analyses these conclusions with reference to the relevant legislation and decision-making practice. At the same time, it brings proposals de lege ferenda that could contribute to the elimination of interpretation problems.

FABIANOVÁ, Z. – KASZONYIOVÁ, M.: Preskúmateľnosť rozhodnutia o primeranej náhrade za vyvlastnenie v správnom súdnictve; Justičná revue, 74, 2022, č. 6-7, s. 739 – 753.

Kľúčové slová: vyvlastnenie, primeraná náhrada, správne súdnictvo.

Key words: expropriation, adequate compensation, administrative judiciary.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok.

Úvod

Zákon č. 282/2015 Z.z.o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež len

"zákon č. 282/2015 Z.z."

) predstavuje všeobecnú právnu úpravu podmienok vyvlastnenia, a to takz hmotnoprávneho hľadiska, ako aj z hľadiska procesného. Zákon vychádza z ústavnoprávneho rámca z čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky(ďalej tiež len

"Ústava"

) a z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd(ďalej tiež len

"Listina"

), ktorý nadväzuje na Dodatkový protokol č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd(ďalej tiež len

"Dohovor"

Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 282/2015 Z.z. možné iba v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme na účel ustanovený zákonom, za primeranú náhradu a ak cieľ vyvlastnenia nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Podobne umožňuje vyvlastnenie alebo obmedzenie vlastníckeho práva ustanovenie § 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., podľa ktorého vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento účel a za náhradu.

Pred účinnosťou zákona č. 282/2015 Z.z. bola procesná úprava vyvlastnenia komplexne upravená v Stavebnom zákone č. 50/1976 Zb. ¹⁾ (ďalej tiež len

"Stavebný zákon"

). Na základe prijatia zákona č. 282/2015 Z.z. nastal v dôsledku nedokončenej rekodifikácie stavebného práva stav, keď sú v súčasnosti popri sebe účinné dve rozdielne procesné právne úpravy vyvlastňovania. Ako konštatuje M. Fečík,

"zo systematického pohľadu možno dôjsť k záveru, že akje vyvlastnenie spojené s takým účelom, ktorý je výlučne upravený v § 108 ods. 2 Stavebného zákona, bude sa vo vyvlastňovacom konaní postupovať podľa § 108 až 116 Stavebného zákona. Pokiaľ sa však bude jednať o účel vyvlastnenia, ktorý je upravený v osobitných predpisoch a prípadne aj v § 108 ods. 2 Stavebného zákona, bude procesnou normou na uskutočnenie vyvlastnenia zákon č. 282/2015 Z.z. (...) Obe uvedené procesné úpravy vyvlastňovania sú navzájom rozdielne a to predovšetkým v otázkach určenia vyvlastňovacieho orgánu, účastníkov konania, náhrady za vyvlastnenie či lehoty na zrušenie vyvlastnenia."

²⁾

V tomto článku sa zameriavame na vybrané otázky súvisiace s právnou úpravou problematiky finančnej náhrady za vyvlastnenie a súdneho prieskumu výroku o náhrade za vyvlastnenie v zákone o vyvlastňovaní (č. 282/2015 Z.z.).

Požiadavka primeranej a spravodlivej náhrady za vyvlastnenie odlišuje vyvlastnenie od iných zásahov do vlastníckeho práva. Náhrada za vyvlastnenie má vyvlastnenému

"zásadne vyvážiť ujmu, ktorá odňatím veci vznikla"

. ³⁾ ⁴⁾ Adekvátnosť kompenzácie poskytnutej za odňatie vlastníckeho práva posudzuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej tiež len

"ESĽP"

) z toho hľadiska, či bola dosiahnutá spravodlivá rovnováha medzi záujmami na ochranu majetku jednotlivca a širšími spoločenskými záujmami. ⁵⁾ Rovnováha medzi verejným záujmom na vyvlastnení a zárukami ochrany vlastníctva je podľa judikatúry ESĽP zachovaná, ak náhrada za vyvlastnenie je v rozumnom pomere k trhovej hodnote v čase, keď k vyvlastneniu majetku došlo. ⁶⁾ Pravidlo, podľa ktorého náhrada za vyvlastnenie má byť

"primeraná",

resp.

"spravodlivá"

a zodpovedať obvyklej cene nehnuteľnosti, za súčasného zachovania požadovanej spravodlivej rovnováhy medzi zaťažením vyvlastňovaného a opatrením vo verejnom záujme pri vylúčení "

neprimeraného"

bremena vyvlastňovaného, bolo vytvorené najmä v rozhodnutí vo veci

Sporrong a Lönnroth proti Švédsku

⁷⁾ a vo veci

James a ostatní proti Spojenému kráľovstvu.

⁸⁾

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej tiež len

"Ústavný súd SR"

) osobitne k podmienke primeranosti náhrady uvádza: "

Kompenzácia rovnováhy medzi záujmom verejným a zásahom do vlastníckeho práva jednotlivca je zaručená aj poskytnutím peňažnej náhrady v primeranej výške. (...) Výška náhrady by mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou veci tak, aby zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka veci spravodlivo požadovať."

⁹⁾ V náleze sp. zn. PL. ÚS 42/2015 ďalej konštatuje