Predkladaný príspevok predstavuje zamyslenie sa nad postupom procesného policajta po tom, ako prevezme osobu obmedzenú na osobnej slobode v zmysle § 85 ods. 3 Trestného poriadku.
Submitted contribution presents thoughts about proceeding of procedural police body after takeover of a person restricted in personal freedom in accordance with article 85 section 3 of the Criminal code.
DEÁK, M.: Niekoľko poznámok k postupu procesného policajta po prevzatí osoby obmedzenej na osobnej slobode v zmysle § 85 ods. 3 Trestného poriadku; Justičná revue, 72, 2020, č. 2, s. 179 - 205.
Právo vzniká aplikáciou práva.1)
I Úvod
Nebolo to tak dávno, čo zadržanie podozrivej osoby v trestnom konaní bolo predmetom záujmu v právnej spisbe.
2)
Po relatívnom upokojení dovtedy turbulentných vôd, najmä v otázke určovania vecnej príslušnosti procesného,
3)
resp. neprocesného
4)
policajta na vykonanie zadržania podozrivej osoby podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, resp. na obmedzenie osobnej slobody osoby pristihnutej pri trestnom čine
5)
podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku, sa v aplikačnej praxi inštitút zadržania znovu prihlásil o slovo, aby nám znova ukázal, že mu ešte celkom nerozumieme.
Zatiaľ čo po prijatej legislatívnej zmene v právnej úprave zadržania podozrivej osoby v trestnom konaní v dôsledku prijatia vyhlášky Ministerstva vnútra SR, č. 192/2017 Z.z., o rozsahu vykonávania rozhodnutí, opatrení a úkonov trestného konania vo vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní, je s účinnosťou od 1. augusta 2017 ustálené, že neprocesný policajt nemá oprávnenie vykonať zadržanie podozrivej osoby podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, predmet záujmu sa zo subjektu vykonávajúceho zadržanie preniesol na úkony nasledujúce po vykonaní zadržania. Tentoraz sa teda otázniky týkajú
postupu procesného policajta
6)
po prevzatí osoby obmedzenej na osobnej slobode v zmysle § 85 ods. 3 Trestného poriadku
. V aplikačnej praxi sa objavili otázky, či procesný policajt po prevzatí osoby obmedzenej na osobnej slobode podľa § 85 ods. 2 Trestného poriadku
7)
má túto osobu zadržať podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku, alebo či je tento postup už nadbytočný, pretože táto osoba sa práve prevzatím procesným policajtom dostáva do procesného postavenia obdobného postaveniu zadržaného. Nejasnosti spojené s naznačenou otázkou nadobúdajú obzvlášť zaujímavý rozmer pri tzv. superrýchlom konaní podľa § 204 Trestného poriadku.Nasledujúcou štúdiou chceme prispieť do diskusie o naznačenej otázke a prezentovať niekoľko myšlienok vyplývajúcich z teoretickej analýzy inštitútu zadržania podozrivej osoby v trestnom konaní, ktorej sa dlhodobo venujeme, v konfrontácii so skutočnými prípadmi, s ktorými sme sa v služobnej praxi reálne stretli.
8)
II Teoretické východiská
Bez toho, aby sme sa detailne venovali teoretickej analýze inštitútu zadržania podozrivej osoby v trestnom konaní
9)
, považujeme za vhodné pred samotným rozborom nastolenej otázky zdôrazniť, že
zadržanie podozrivej osoby je trestno-procesný zaisťovací inštitút, ktorý zakladá trestno-procesný vzťah
. Zaisťovací úkon zadržanie podľa ustanovenia § 85 ods. 1 Trestného poriadku
vedie k vzniku zákonom predvídaného recipročného trestno-procesného vzťahu medzi podozrivou osobou a orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorého obsahom sú určité vzájomné práva a povinnosti
.
10)
Význam zadržania podozrivej osoby z praktického hľadiska spočíva predovšetkým v tom, že samotné zadržanie, resp. úkony po ňom vykonané môžu ovplyvniť, ba niekedy dokonca predurčiť, čo nastane v ďalšej fáze trestného konania.
11)
Z pohľadu teórie práva možno konštatovať, že obsahom trestno-procesného vzťahu, ktorý inštitút zadržania zakladá, je predovšetkým právo orgánov činných v trestnom konaní obmedziť osobnú slobodu podozrivej osoby a tomu zodpovedajúca povinnosť podozrivého toto obmedzenie strpieť.
12)
Zásah do osobnej slobody podozrivého je najzávažnejším procesným zásahom do práv podozrivého, a preto
ústavná úprava vyžaduje, aby sa obmedzenie osobnej slobody udialo v súlade s konaním stanoveným zákonom a v súlade s konaním ním predpísaným
. Každé opatrenie zbavujúce slobody musí pochádzať od oprávneného orgánu, musí byť vykonané takýmto orgánom a nesmie mať svojvoľnú povahu. Okrem tohto základného predpokladu musí pri zadržaní podozrivej osoby podľa § 85 ods. 1 Trestného poriadku (pokiaľ nejde o postup podľa § 204 Trestného poriadku) existovať dôvod spočívajúci v prítomnosti dôvodov väzby v zmysle ustanovenia § 71 ods. 1 Trestného poriadku, a v neposlednom rade pozbavenie osobnej slobody smie trvať iba nevyhnutný čas a rozhodne nesmie prekročiť zákonom (resp. Ústavou) ustanovenú lehotu.
13)
Aplikácia zadržania, ako trestno-procesného zaisťovacieho prostriedku, je v zásade spojená s použitím donútenia, keďže jeho použitie predstavuje prejav donucovacej moci štátu v trestnom konaní na základe výslovného zákonného (ústavného) splnomocnenia, pričom zásah do základných práv a slobôd so zadržaním spojený nie je svojou podstatou sankciou, ale ide o nevyhnutný prostriedok k dosiahnutiu účelu trestného konania.
14)
Právna úprava zadržania podozrivého v trestnom konaní má svoj základ, predovšetkým s ohľadom na výrazný zásah do osobnej slobody fyzickej osoby, v normách ústavného práva. Uvádza sa, že
osobná sloboda býva považovaná za východisko (matku či zdroj) všetkých ostatných základných práv a slobôd,
ktoré môžu byť považované za jej výrony.
15)
Pri realizácii zadržania pre orgány činné v trestnom konaní platí ústavný príkaz vyplývajúci z ustanovenia Čl. 17 ods. 2 Ústavy
16)
, v zmysle ktorého nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Súčasne platí, že orgány činné v trestnom konaní majú postavenie orgánu verejnej moci, a preto môžu konať len v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
17)
III Predpoklady pre aplikáciu zadržania podozrivej osoby
Ustanovenie § 85 ods. 1 Trestného poriadku stanoví, že
osobu podozrivú zo spáchania trestného činu môže policajt zadržať, ak je tu niektorý z dôvodov väzby podľa § 71 ods. 1 alebo 2 alebo ak ide o podozrivú osobu podľa § 204 ods. 1, aj keď proti nej doteraz nebolo vznesené obvinenie. Na zadržanie je potrebný predchádzajúci súhlas prokurátora. Bez takého súhlasu možno zadržanie vykonať, len ak vec neznesie odklad a súhlas vopred nemožno dosiahnuť, najmä ak bola taká osoba pristihnutá pri trestnom čine alebo zastihnutá na úteku.
Analýzou citovaného ustanovenia možno dospieť k záveru, že rozoznáva dve procesné situácie zadržania podozrivej osoby - 1) zadržanie podozrivej osoby pri existencii väzobných dôvodov (ak sa nepostupuje v superrýchlom konaní) a 2) zadržanie podozrivej osoby pri superrýchlom konaní (postup podľa § 204 ods. 1 Trestného poriadku). Ide pritom o samostatné dôvody zadržania s odlišnými podmienkami pre ich aplikáciu.
18)
Pre oba prípady však platná právna úprava ako procesnú podmienku zadržania podozrivej osoby stanovuje (v zásade) predchádzajúci súhlas prokurátora.
19)
Právna úprava zadržania formuluje predchádzajúci súhlas prokurátora ako procesnú podmienku zadržania aj vzhľadom na skutočnosť, že zadržanie predstavuje vážny zásah do Ústavou garantovaných práv a slobôd podozrivých osôb, pričom uplatnením tejto procesnej podmienky na začiatku samotnej realizácie tohto