Neuvedenie konkrétnej formy zavinenia v rozsudkoch a trestných rozkazoch po uznaní viny páchateľa za spáchanie trestného činu s alternatívnou formou zavinenia a porušenie princípu právnej istoty

JUDr. Karol Rosinský

Vydáno: 12. 05. 2022 33 minút čítania

V Trestnom zákone existujú trestné činy, ktoré možno spáchať úmyselne aj z nedbanlivosti (alternatívna forma zavinenia). V praxi sa možno stretnúť so súdnymi rozhodnutiami, v ktorých vôbec nie je konkretizovaná forma zavinenia páchateľa, prípadne súdy nesprávne uvádzajú existenciu alternatívnej formy zavinenia.

There are criminal offenses in the Criminal Code that can be committed intentionally also through negligence (alternative formof guilt). In practice, it is possible to meet with court decisions in which the form of fault of the perpetrator is not specified at all, or the courts incorrectly state the existence of an alternative form of fault.

ROSINSKÝ, K.: Neuvedenie konkrétnej formy zavinenia v rozsudkoch a trestných rozkazoch po uznaní viny páchateľa za spáchanie trestného činu s alternatívnou formou zavinenia a porušenie princípu právnej istoty; Justičná revue, 74, 2022, č. 4, s. 472 – 483.

Kľúčové slová: forma zavinenia páchateľa, výrok rozsudku.

Key words: form of fault of the offender, statement of judgement.

Právne predpisy/legislation: Zákon č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon.

Trestný zákon upravuje úmyselnú a nedbanlivostnú formu zavinenia v ustanoveniach § 15 a § 16.

Podľa § 15 Trestného zákona:

Trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Podľa § 16 Trestného zákona:

Trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí, alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Všeobecným pravidlom je, že pre trestnosť činu spáchaného fyzickou osobou treba úmyselné zavinenie, ak tento zákon výslovne neustanovuje, že stačí zavinenie z nedbanlivosti (§ 17 Trestného zákona).

Zákonodarca pri niektorých trestných činoch pripúšťa obidve formy zavinenia a vyjadruje to slovami - čo aj z nedbanlivosti, alebo - hoci aj z nedbanlivosti. Teda páchateľ môže trestný čin spáchať buď úmyselne, alebo z nedbanlivosti.

Ide napríklad o zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákonaje to najčastejšie sa vyskytujúci trestný čin s alternatívnym zavinením (

kto najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného

), ohrozovanie pohlavnou chorobou podľa § 167 ods. 1 Trestného zákona(

kto iného vydá, čoajz nedbanlivosti, do nebezpečenstva pohlavnej nákazy

), ohrozovanie zdravia nepovolenými liekmi, liečivami a zdravotníckymi pomôckami podľa § 170 ods. 1 Trestného zákona[

kto, čo ajz nedbanlivosti, spôsobí alebo zvýši nebezpečenstvo ohrozenia zdravia ľudí tým, že a) neoprávnene zaobchádza s liekmi, liečivami alebo so zdravotníckymi pomôckami, alebo b) vykonáva klinické skúšanie liekov, liečiv alebo zdravotníckych pomôcok v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom

], ohrozovanie mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 Trestného zákona[

kto vydá, čo aj z nedbanlivosti, osobu mladšiu ako osemnásť rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že a) zvádza ju k záhaľčivému alebo nemravnému životu, b) umožní jej viesť záhaľčivý alebo nemravný život, c) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa tohto zákona trestnými činmi, d) umožní jej dopúšťať sa konaní, ktoré sú podľa osobitných zákonov priestupkami alebo e) bráni jej v povinnej školskej dochádzke

], poškodzovanie a znehodnocovanie kultúrnej pamiatky podľa § 248a ods. 1 Trestného zákona(

kto, čo aj z nedban