Autor v článku analyzuje problematiku vyčísľovania nákladov bánk, spojených s vypočítaním predčasnej splátky úveru na bývanie v kontexte zákonnej limitácie uplatnenia týchto nákladov voči klientovi maximálne v rozsahu 1 % z predčasne splatenej sumy.
In the article, the author analyses the issue of calculation the costs associated with the early repayment of housing loan in the context of the legal limitation of these costs to a maximum of 1 % of early repaid amount.
ROHÁČEK, P.: Limitácia nákladov na vyčíslenie predčasnej splátky úveru na bývanie; Justičná revue, 74, 2022, č. 6-7, s. 770 – 781.
Kľúčové slová: úver na bývanie, limitácia, náklady, banka, dlžník, veriteľ.
Key words: housing loan, limitation, costs, bank, debtor, creditor.
Právne predpisy/legislation: Zákon č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28. 2. 2014), Zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Zákon č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru.
1 Legislatívne východiská
Smernica 2014/17/EÚ o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov, týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie,
1)
s transpozičnou lehotou do 21. marca 2016, zaviedla právo spotrebiteľa na predčasné splatenie úveru na bývanie. Citovaná smernica rovnako zaviedla aj pravidlá pre členské štáty s cieľom harmonizovať inštitút predčasného splatenia úveru na bývanie. Do tohto momentu existovali veľké rozdiely v úprave predčasného splatenia nielen v porovnaní jednotlivých členských štátov EÚ, ale aj medzi bankami na vnútroštátnych trhoch. Na účely tohto článku je relevantný čl. 25 ods. 3 smernice:
"Článok 25 Predčasné splatenie úveru
(3) Členské štáty môžu ustanoviť, že veriteľ má nárok na spravodlivú a objektívnu náhradu,
ak je takáto náhrada odôvodnená
, možných nákladov
priamo spojených s predčasným splatením úveru
, avšak nemôže spotrebiteľovi uložiť pokutu. Náhrada v tejto súvislosti neprekračuje finančnú stratu veriteľa. Členské štáty môžu za týchto podmienok ustanoviť, že
náhrada nesmie prekročiť určitú úroveň
alebo že sa umožňuje len za určité obdobie."
(Zvýraznenia P. R.)
V nadväznosti na transpozičnú povinnosť nadobudol dňa 21. marca 2016 účinnosť zákon č.
90/2016 Z.z.o úveroch na bývanie.
2)
Poslaneckým pozmeňujúcim a doplňujúcim návrhom
3)
bola do návrhu zákona inkorporovaná aj limitácia nákladov súvisiacich s predčasným splatením úveru alebo časti úveru. Podľa odôvodnenia predmetného poslaneckého návrhu sa navrhuje
"... legislatívne vyprecizovanie
§ 18 ods. 1tak, žesa stanovuje podmienka pre veriteľa vyžadovať od spotrebiteľa
skutočné náklady priamo súvisiace so žiadosťou o predčasné splatenie úveru na bývanie, najviac však do výšky 1 %
z predčasného splatenia časti celkovej výšky úveru na bývanie, čím sa dosiahne
zvýšenie ochrany spotrebiteľa
na finančnom trhu v súvislosti s poskytovanými úvermi na bývanie, a to tým, že veriteľ nebude môcť od spotrebiteľa vyžadovať neprimeranú kompenzáciu možných nákladov priamo spojených s predčasným splatením".
Nový
zákon o úveroch na bývanie zároveň uložil bankám umožniť každý rok splatiť až 20 % z úveru bez poplatku formou mimoriadnej splátky.
Je potrebné uviesť, že pred prijatím obmedzenia výšky nákladov do výšky 1 % predstavovala maximálna výška poplatku za predčasné splatenie úveru mimo výročia fixácie, v prípade niektorých bánk aj 5 % z predčasne splatenej čiastky úveru, preto nemožno pochybovať o tom, že legislatívna iniciatíva je, z pohľadu finančného spotrebiteľa, výrazne výhodnejšia ako predchádzajúca úprava, ktorá otázku výšky poplatku ponechávala na zmluvnej voľnosti (ktorá je, navyše, pri spotrebiteľských zmluvách značne obmedzená).
Súčasne platná právna úprava, ktorá je relevantná na účely tohto článku, znie:
