V príspevku sa autor zaoberá inšpiratívnym a podnetným nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 406/2023, ktorého predmetom bolo posúdenie ústavnosti rozhodovania a prístupu všeobecných súdov vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Analyzovaný nález je podľa názoru autora veľmi užitočný pre konania o neodkladných opatreniach aj zo všeobecného pohľadu, a to vo viacerých ohľadoch. Asi hlavným posolstvom nálezu je, že zákonnú úpravu konania o neodkladnom opatrení je potrebné vnímať len ako minimálny štandard pri napĺňaní účelu, ktorý inštitút neodkladného opatrenia má. Jednou z viacerých tém, ktoré Ústavný súd SR v náleze rieši, je aj otázka nariadenia pojednávania v konaní o neodkladnom opatrení.
This paper discusses an inspiring and stimulating Ruling of the Constitutional Court of the Slovak Republic in Case No. III.ÚS 406/2023 that concerned a constitutionality assessment of decision-making and approach taken by general courts of law when urgent measures are applied for. The author holds that the Ruling reviewed is very useful, in a number of respects, for proceedings on urgent measures also froma general perspective.The main message of the Ruling may well be that the statutory provisions for proceedings on urgent measures should be seen only as the minimum benchmark when meeting the purpose followed by urgent measure. One of the several topics addressed by the Constitutional Court in the Ruling is the question of scheduling a hearing in proceedings on an urgent measure.
TOTH-VAŇO, P.: K prístupu všeobecných súdov pri posudzovaní návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia v kontexte nálezu III. ÚS 406/2023; Justičná revue, 76, 2024, č. 11, s. 1163 – 1182.
Kľúčové slová: neodkladné opatrenie, prístup súdu, pojednávanie, kontradiktórnosť konania o neodkladnom opatrení, konkurencia dovolania a ústavnej sťažnosti, geometrický plán.
Key words: urgent measure, approach of courts, hearing, adversarial nature of proceedings on urgent measure, competition between appeal and constitutional complaint, geometrical plan.
Právne predpisy/legislation: zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
I Úvod
Ako vždy, aj v roku 2024 zverejnil Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej aj "Ústavný súd" alebo "ÚS SR") svoje najvýznamnejšie rozhodnutia za predchádzajúci rok v Zbierke nálezov a uznesení ÚS SR (ďalej aj "Zbierka ÚS").
Nález sp. zn. III. ÚS 406/2023, zo dňa 7.11.2023
(ďalej aj "Nález"), ktorému je venovaný tento príspevok, sa medzi vybranými rozhodnutiami ÚS SR za rok 2023 nenachádzal.Napriek tomu, či možno práve preto, sme sa Nálezu rozhodli venovať tento samostatný príspevok. Predmetom Nálezu sú skutočnosti súvisiace s rozhodovaním o neodkladnom opatrení. Z nášho pohľadu ide o rozhodnutie veľmi zaujímavé, obohacujúce a hodno povedať, že z hľadiska prístupu k inštitútu neodkladného opatrenia pre všeobecné súdy aj podnetné - a to vo viacerých ohľadoch. O uvedenom svedčí aj skutočnosť, že Nález si všimli viaceré či už tlačené
1)
alebo internetové právne médiá
2)
, a každé z nich z Nálezu zdôraznilo niečo iné. Ani jedno zo spomenutých médií však Nález osobitne nekomentovalo (neanalyzovalo) a aj preto (a, samozrejme, i preto, lebo si to dané rozhodnutie zaslúži) sme sa my na dané rozhodnutie rozhodli v tomto časopise pozrieť podrobnejšie.
II Konanie o neodkladnom opatrení, predchádzajúce ústavnej sťažnosti
Podaniu ústavnej sťažnosti zo strany sťažovateľa, ktorá rezultovala do vydania Nálezu, predchádzal návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný sťažovateľom voči žalovanému, "
[...] ktorým mu bude uložené strpieť prechod a prejazd sťažovateľa a zdržať sa akýchkoľvek úkonov, ktoré môžu sťažiť alebo znemožniť prejazd a prechod sťažovateľa cez pozemok vo vlastníctve žalovaného, a to v časti vyznačenej na katastrom overenom geometrickom pláne. Okrem toho žalovanému žiadal uložiť, aby mu umožnil pripojenie na odber elektriny na jej odbernom mieste.
"
3)
Okresný súd uznesením zo dňa 13.1.2023 návrh sťažovateľa zamietol z dôvodu, že z geometrického plánu nevyplývala výmera a rozsah povinnosti žalovaného vo štvorcových metroch (okresný súd namietal, že s ohľadom na to, že uložená povinnosť mala postihnúť len časť parcely, nestačí len znázornenie čiarami na geometrickom pláne), ako aj z dôvodu, že geometrický plán sťažovateľ nepripojil v origináli alebo v overenej kópii. Zároveň súd prvej inštancie uviedol, že neodkladné opatrenie by obchádzalo § 151o ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj "Občiansky zákonník"), ktorý umožňuje zriadenie vecného bremena len za náhradu. V súvislosti s pripojením na odber elektriny okresný súd uviedol, že sťažovateľ neodôvodnil hrozbu bezprostrednej ujmy.
Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, keď sa stotožnil s odôvodnením súdu prvej inštancie. Nad rámec odôvodnenia okresného súdu uviedol odvolací súd na doplnenie niekoľko skutočností - stotožnil sa napríklad s názorom protistrany sťažovateľa (žalovaného), podľa ktorého bol jednak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podaný ako samostatná žaloba a zároveň podľa ktorého mal sťažovateľ k svojim nehnuteľnostiam prístup aj inou cestou, ktorú využíva.
III Dôvody ústavnej sťažnosti
Voči uzneseniu odvolacieho súdu sa sťažovateľ prostredníctvom ústavnej sťažnosti domáhal vyslovenia porušenia práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj "ústava") a práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj "dohovor").
V ústavnej sťažnosti sťažovateľ, okrem iného, namietal nedostatočné odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu. Ako je v Náleze reprodukované, "
Podľa sťažovateľa sa krajský súd nevysporiadal s jeho tvrdeniami, že v geometrickom pláne nemusí byť uvedená výmera a stačí vyznačenie čiarami v grafickej časti plánu. Rovnako sa nezaoberal tým, že neodkladným opatrením sa neobchádza zriadenie vecného bremena. Okrem toho sa krajský súd nevysporiadal s jeho dôkazmi, ktoré predložil v januári 2023 a s jeho tvrdeniami o hroziacej ujme odpojením od elektriny. Len sa stotožnil s argumentáciou okresného súdu. Sťažovateľ ďalej namieta, že vyjadrenia žalovaného k jeho odvolaniu mu neboli doručené, no krajský súd z nich vychádzal. Tým krajský súd porušil princíp kontradiktórnosti konania a právo na spravodlivý súdny proces, keďže bol vylúčený z možnosti namietať tvrdenia žalovaného v konaní, v ktorom nebolo nariadené pojednávanie. To platí osobitne o tvrdeniach žalovaného, že pozemok prenechal nájomcovi a že má prístup cez iné pozemky.
"
4)
IV K možnosti ústavného prieskumu v otázkach neodkladných opatrení
Ústavný súd sa otázke prípustnosti ústavného prieskumu rozhodnutí vydaných vo veciach neodkladných opatrení venoval všeobecne v odseku 11 Nálezu:
"
Posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného (zabezpečovacieho) opatrenia je primárne vecou všeobecných súdov. K ústavným sťažnostiam, v ktorých sa namieta porušenie ústavných práv rozhodnutím o týchto opatreniach, treba pristúpiť zdržanlivo. Nielen preto, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov, ale aj preto, že ide o rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností strán nezasahuje konečným spôsobom (IV. ÚS 82/09). Zasiahnuť do týchto rozhodnutí možno iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu (II. ÚS 65/2021). Výnimočnosť zasahovania ústavného súdu do rozhodnutí o neodkladných opatreniach neznamená, že tieto sú úplne mimo rámca ústavnoprávneho prieskumu. Ak sú dôvody, na ktorých je založené súdne rozhodnutie o neodkladnom opatrení, zjavne protirečivé alebo popierajú pravidlá formálnej a právnej logiky, prípadne ak sú tieto dôvody zjavne jednostranné a v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti, možno konštatovať zjavnú neodôvodnenosť alebo arbitrárnosť súdneho rozhodnutia (III. ÚS 104/2013).
"Ústavný súd teda zotrval na svojom už v minulosti vyslovenom názore, že aj rozhodnutia vo veciach neodkladných opatrení môžu podliehať ústavnému prieskumu.