K niektorým procesnoprávnym súvislostiam vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárnych orgánov

JUDr. Tomáš Pobijak PhD.

Vydáno: 14. 03. 2023 50 minút čítania

Štúdia sa venuje problematike vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárnych orgánov. Autor najskôr v stručnosti predstavuje jej základné hmotnoprávne aspekty, ale venuje sa aj vybraným procesným súvislostiam jej vyvodzovania, kde uvádza základné rozdiely medzi civilným a trestným procesom, ako aj niektoré parciálne otázky trestného konania (súhlas poškodenej korporácie s trestným stíhaním, konanie v mene poškodenej korporácie v trestnom konaní či rozhodovanie o náhrade škody).

The article deals with the issue of inferring criminal liability of members of statutory bodies. The author first briefly presents its basic substantive legal aspects and then deals with selected procedural contexts of its derivation, where he states the basic differences between civil and criminal proceedings, as well as some partial issues of criminal proceedings (consent of the concerned corporation to criminal prosecution, action on behalf of the concerned corporation in criminal proceedings or deciding on damages).

POBIJAK, T.: K niektorým procesnoprávnym súvislostiam vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárnych orgánov; Justičná revue, 75, 2023, č. 2, s. 149 – 164.

Kľúčové slová: trestná zodpovednosť člena štatutárneho orgánu, trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku, trestné konanie, poškodená osoba.

Key words: criminal liability of a member of a statutory body, criminal offense of breach of duty in the management of another’s property, criminal proceedings, injured person.

Právne predpisy/legislation: zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon, zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok, zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník.

ÚVOD

Členovia štatutárneho orgánu kapitálových spoločností (korporácií) ¹⁾ ²⁾ nesú za porušenie svojich povinností pri výkone ich pôsobnosti právnu zodpovednosť. V prvom rade možno uvažovať o ich súkromnoprávnej zodpovednosti, medzi ktorú zaraďujeme najmä zodpovednosť za škodu ³⁾ či zodpovednosť za porušenie zákazu konkurencie. ⁴⁾ Členovia štatutárneho orgánu však pri výkone svojej funkcie môžu niesť aj trestnoprávnu zodpovednosť, a to v prípade naplnenia skutkovej podstaty niektorého z trestných činov. Spravidla pritom pôjde o trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona, alebo o trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona.

Z pohľadu aplikačnej praxe sú v prípade trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárneho orgánu dôležité nielen jej hmotnoprávne aspekty, na ktoré v tomto príspevku v stručnosti poukážeme, ale taktiež aj niektoré procesnoprávne súvislosti jej vyvodzovania v trestnom konaní. Ide o situáciu, kedy dôjde k začatiu trestného stíhania, resp. k vzneseniu obvinenia členom štatutárneho orgánu či k podaniu obžaloby na tieto osoby, a to pre podozrenie zo spáchania trestného činu voči poškodenej korporácii.

Stručne k trestnoprávnej zodpovednosti členov štatutárneho orgánu

Trestnoprávna zodpovednosť členov štatutárneho orgánu prichádza do úvahy v prípade, ak z ich strany dôjde k naplneniu znakov skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v zákone č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon (ďalej len "

Trestný zákon

"). Ako sme uviedli v úvode tejto štúdie, z pohľadu členov štatutárneho orgánu pôjde spravidla o trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 a § 238 Trestného zákona, ale môže ísť aj o trestný čin sprenevery podľa § 213 Trestného zákona.

Trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku predstavujú dve základné skutkové podstaty, ktoré sú upravené v § 237 a § 238 Trestného zákona. Pri obidvoch spočíva ich objektívna stránka v porušení povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok, ktorá vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, resp. ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím súdu, a v prípade § 237 Trestného zákona aj vtedy, ak táto povinnosť vyplýva zo zmluvy. ⁵⁾ Ide pritom o blanketovú skutkovú podstatu, pretože Trestný zákon v nej odkazuje na iný všeobecne záväzný právny predpis, ktorého porušenie spôsobuje trestno-právne následky. ⁶⁾ V tomto prípade ide konkrétne o Obchodný zákonník, ktorý upravuje povinnosti členov štatutárnych orgánov. K naplneniu objektívnej stránky sa síce vyžaduje porušenie mimotrestnej povinnosti, avšak nie aj vznik mimotrestnej zodpovednosti (napríklad zodpovednosti za škodu).

Medzi povinnosťou opatrovať a povinnosťou spravovať cudzí majetok, podľa nášho názoru, nie je nutné hľadať významnejšie obsahové rozdiely. ⁷⁾ Ich obsahom bude vždy povinnosť starostlivosti o majetok patriaci tretej osobe, ktorý zase v sebe implikuje najmä povinnosť zabezpečiť jeho ochranu a zhodnocovanie. Taktiež je potrebné dodať, že nie je dôležité, či bude v právnom predpise, v rozhodnutí súdu alebo v zmluve táto povinnosť výslovne označená ako "povinnosť opatrovať majetok" či "povinnosť spravovať majetok", ale postačí, ak daná povinnosť bude obsahovo zodpovedať povinnosti starostlivosti.

V prípade trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku sa porušenie danej povinnosti musí týkať cudzieho majetku. Cudzí majetok je taký majetok, ktorý hoci čo i len sčasti nepatrí páchateľovi. Z pohľadu člena štatutárneho orgánu preto bude cudzím majetkom majetok obchodnej spoločnosti, a to aj za predpokladu, že člen štatutárneho orgánu bude mať v obchodnej spoločnosti majetkovú účasť (t. j. obchodný podiel alebo akcie). ⁸⁾ V tejto súvislosti je však sporný vznik trestnoprávnej zodpovednosti člena štatutárneho orgánu v situácii, kedy tento bude zároveň výlučným spoločníkom obchodnej spoločnosti. Domnievame sa, že hoci by v takomto prípade síce došlo k naplneniu všetkých formálnych znakov trestného činu, no aj tak by nemalo dôjsť k spáchaniu trestného činu. V tejto súvislosti by bolo možné uvažovať o súhlase poškodeného, ako okolnosti vylučujúcej protiprávnosť v zmysle § 29 Trestného zákona. Spoločník a člen štatutárneho orgánu je totiž tá istá osoba, a preto možno usudzovať, že akékoľvek úkony zo strany člena štatutárneho orgánu boli realizované "so súhlasom" obchodnej spoločnosti, resp. jej valného zhromaždenia, ktorého pôsobnosť vykonáva jediný spoločník. ⁹⁾

Porušenie povinnosti opatrovať alebo spravovať cudzí majetok musí viesť k vzniku škody na strane dotknutého subjektu. V prípade