Fúzie a ich vplyv na osobné údaje spotrebiteľov v dimenziách práva Európskej únie

Vydáno: 74 minút čítania
Autor sa vo svojom príspevku zaoberá problematikou možného porušovania hospodárskej súťaže v dôsledku získavania osobných údajov spotrebiteľov/zákazníkov pri zlučovaní spoločností najmä v prostredí internetu. Autor poukazuje aj na rôzne rozhodnutia v prostredí EÚ, zamýšľa sa nad možnými dôsledkami takýchto fúzií a ponúka odporúčania pri preskúmaní fúzií založených na údajoch.
In his contribution, the author addresses the issue of possible breaches of competition resulting from the acquisition of personal data of consumers/customers in merging companies especially in the internet environment. The author also refers to various decisions in the EU environment, reflects on the possible consequences of such mergers and offers recommendations for the review of data-driven mergers.

FUNTA, R.: Fúzie a ich vplyv na osobné údaje spotrebiteľov v dimenziách práva Európskej únie; Justičná revue, 72, 2020, č. 3, s. 307 - 335.


 
1 Úvod
Internet1) je čoraz dôležitejšou súčasťou nášho každodenného života. Služby ponúkané prostredníctvom internetu do značnej miery uľahčujú a zefektívňujú náš život. Spoločnosti, ktoré nám poskytujú tieto služby, si navzájom konkurujú. S cieľom zosúladiť služby s preferenciami spotrebiteľov sa preto osobné údaje zhromažďujú a spracúvajú v bezprecedentnom rozsahu a rýchlosti. Spotrebitelia v celej Európskej únii (EÚ) čoraz viac cítia, že nemajú úplnú kontrolu nad tým, ako sa využívajú ich údaje. S cieľom vyriešiť tieto obavy bolo prijaté všeobecné nariadenie o ochrane údajov (GDPR).2)
Prístup k informáciám získaným z analýzy osobných údajov môže priniesť konkurenčné výhody. V posledných rokoch bolo Európskej komisii oznámených niekoľko fúzií, ktoré zahŕňali poskytovateľov internetových služieb, ktorí vlastnia veľké množstvo užívateľských údajov (t.j. fúzie založené na údajoch). Vzhľadom na úlohu osobných údajov, ako nového zdroja digitálnej ekonomiky, a dôležitosť náležitej ochrany týchto údajov sa rozhodnutiam Európskej komisie o týchto fúziách venovala osobitná pozornosť. Jedným z hlavných problémov je, či a do akej miery zohrávajú pri kontrole fúzií v EÚ úlohu otázky týkajúce sa ochrany údajov. Je preto nevyhnutné pochopiť, ako môže prístup k osobným údajom po fúzii spôsobiť závažné problémy v oblasti hospodárskej súťaže. Fúzie založené na údajoch môžu vyvolávať problémy aj z hľadiska predpisov o ochrane údajov, napríklad ak sú účely spracovania osobných údajov po zlúčení (post-merger) nezlučiteľné s pôvodnými účelmi oznámenými spotrebiteľom pred zlúčením (pre-merger). Pokiaľ ide o kritérium hmotnoprávneho preskúmania (tzv. substantive test), zavedeného v nariadení o fúziách v roku 2004,3) to predstavuje solídny základ pre hodnotenie fúzií založených na údajoch.
Predkladaná štúdia analyzuje, do akej miery môžu predpisy o ochrane údajov4) a dozorné orgány poverené ochranou údajov zohrávať úlohu pri preskúmavaní fúzií založených na údajoch v rámci nariadenia o fúziách ("EUNoF"). Fúzie založené na údajoch sú spojenia medzi spoločnosťami, ktoré sa pri zlepšovaní svojich služieb spoliehajú na osobné údaje, ako sú platformy sociálnych sietí (napr. Facebook5) a LinkedIn), komunikačné aplikácie (napr. WhatsApp), vyhľadávacie nástroje (napr. Google6) a Bing) a rôzne iné platformy (napr. Amazon,7) Uber a Booking.com), napr. služby informačnej spoločnosti. Cieľom príspevku je objasniť, ako prístup k osobným údajom vytvára konkurenčnú výhodu v ekonomike založenej na údajoch; ako môžu fúzie založené na údajoch ovplyvniť blaho spotrebiteľa a úlohu a obavy týkajúce sa ochrany údajov pri presadzovaní GDPR vo vzťahu k fúziám založeným na údajoch.
 
2 Fúzie založené na údajoch
 
2.1 Posúdenie fúzií založených na údajoch
2.1.1 Kritérium hmotnoprávneho preskúmania
Podstatou kritéria hmotnoprávneho preskúmania je, či by fúzia významne narušila účinnú hospodársku súťaž. Test obmedzuje pôsobnosť EUNoF na tie fúzie, ktoré majú "okamžitý, podstatný, predvídateľný a trvalý účinok znižovania hospodárskej súťaže na trhu".8) Medzi fúziou a vplyvom na konkurenčnú štruktúru trhu musí existovať príčinná súvislosť.9) SIEC (significant impediment to effective competition), test citeľného narušenia fungujúcej hospodárskej súťaže, zdôrazňuje cieľ kontroly fúzií v EÚ - zaoberať sa štruktúrou trhu a úrovňou účinnej hospodárskej súťaže. Kontrola fúzií sa teda osobitne opiera o
ex ante
hodnotenie určitých praktík. Čl. 101 a čl. 102 ZFEÚ sa, naopak, zameriavajú na protisúťažné správanie spoločností na trhu a spoliehajú sa na
ex post
analýzu.10) Faktory, ktoré je potrebné brať do úvahy, sú napríklad trhové podiely zlučovaných subjektov a trhová koncentrácia. Koncentráciu na trhu možno chápať ako rozdelenie trhových podielov všetkých konkurentov na trhu. Čím menej je konkurentov, tým vyššia je trhová koncentrácia; čím vyššia je koncentrácia na trhu, tým efektívnejšia je možnosť riešenia závažných otázok týkajúcich sa hospodárskej súťaže. Je potrebné poznamenať, že rovnako ako trhové podiely, aj koncentrácia na trhu je len indikátorom obáv: ich vysoké hodnoty samy osebe nepredstavujú závažné problémy. Referenčným bodom je v skutočnosti to, či fúzia narušuje hospodársku súťaž do tej miery, že spotrebitelia sú zbavení výhod, ktoré prináša účinná hospodárska súťaž. To znamená, či sú spotrebitelia po fúzii stále schopní skutočne sa rozhodovať na základe ceny, kvality a inovácií. Európska komisia môže v rámci EUNoF zasiahnuť iba vtedy, ak má presvedčivé, fakticky presné, spoľahlivé a konzistentné dôkazy o tom, že postavenie subjektu na trhu je "rušivé" do tej miery, že by to významne narušilo účinnú hospodársku súťaž.11) Výsledkom tohto vyšetrovania by malo byť "komplexné ekonomické posúdenie".12) Posúdenie hospodárskej súťaže13) sa musí ďalej vykonať pomocou referenčných hodnôt, ktoré vyvolávajú objektívne obavy v čase prešetrovania fúzií. To tiež znamená, že obavy sa musia vylúčiť, ak nemôžu byť v čase tohto vyšetrovania riadne podložené.
2.1.2 Delenie fúzií
Vo všeobecnosti rozlišujeme medzi
horizontálnymi
a
nehorizontálnymi
fúziami. Horizontálne fúzie sú také, pri ktorých fúzujúce sa strany sú potenciálnymi konkurentmi na rovnakom relevantnom výrobkovom a geografickom trhu.14) Hlavným problémom horizontálnych fúzií je to, že môžu vylúčiť hospodársku súťaž medzi fúzujúcimi sa spoločnosťami, čo môže napríklad viesť k menšej konkurencii motivovať spoločnosti, aby udržiavali nízke ceny, zvyšovali kvalitu výrobkov a inovovali.
V rámci horizontálnych fúzií existujú dve podkategórie:
vertikálne a
konglomerátne
 fúzie. Vertikálne fúzie sú tie, pri ktorých fúzujúce sa spoločnosti pôsobia na rôznych úrovniach dodávateľského reťazca. Príkladom sú výrobcovia automobilov - aktívni na "dodávateľskom trhu" - ktorí sa spoja s jedným z ich distribútorov pneumatík - aktívnym na "odberateľskom trhu". Usmernenia pre nehorizontálne fúzie opisujú fúzie konglomerátneho typu ako fúzie medzi "dodávateľmi doplnkových výrobkov alebo výrobkov, ktoré patria do toho istého sortimentu výrobkov".15) Pri nehorizontálnych fúziách je menej pravdepodobné, že v porovnaní s ich horizontálnymi náprotivkami vyvolajú zásadné problémy hospodárskej súťaže. Ak fúzujúce sa strany priamo nekonkurujú na rovnakom relevantnom trhu, fúzia medzi nimi môže priniesť zvýšenie efektívnosti, a tým znížiť ceny pre spotrebiteľov alebo zvýšiť kvalitu konečných výrobkov.16) Môže sa však stať, že fúzia umožní dominantnej spoločnosti na dodávateľskom trhu získať alebo posilniť svoje postavenie na odberateľskom trhu.17)
Rozdiel medzi horizontálnymi, vertikálnymi a konglomerátnymi fúziami sa nezdá byť priamo aplikovateľný na poskytovateľov služieb informačnej spoločnosti, pretože ich služby sa môžu výrazne líšiť, zatiaľ čo ony môžu súčasne súťažiť na hypotetickom trhu o poskytnutie presných údajov.18) Definícia relevantného trhu je neodmysliteľnou súčasťou preskúmania fúzií, pretože pomáha identifikovať štruktúru hospodárskej súťaže na trhu.19) Heterogenita, navyše, komplikuje otázku, či zlučujúci poskytovatelia služieb informačnej spoločnosti sú konkurentmi na dodávateľskom a/alebo odberateľskom trhu. Pri fúziách založených na údajoch môže byť potrebné alebo prinajmenšom vhodné posúdiť účinky na hospodársku súťaž na základe povahy súborov údajov fúzujúcich sa strán a na základe toho, či ich kombinácia môže podporiť konkurenčné výhody, ktoré nemôžu replikovať žiadni konkurenti.20) Je zaujímavé skúmať, aké významné problémy v oblasti hospodárskej súťaže môže takýto prístup k osobným údajom spôsobiť.
2.1.3 Dominantné postavenie podľa EUNoF
Podľa usmernení o horizontálnych fúziách vyvoláva fúzia vo všeobecnosti významné otázky, ak by to malo za následok "vytvorenie alebo posilnenie dominantného postavenia".21) Pojem dominantného postavenia vymedzil SDEÚ vo veci Hoffman-La Roche22) a Európska komisia vo svojich usmerneniach o horizontálnych fúziách. Ide pri ňom o "situáciu, keď jeden alebo viac podnikov má jeden alebo viacero podnikov, ktorá im dáva silu brániť zachovanie účinnej hospodárskej súťaži na relevantnom trhu tým, že im umožňuje správať sa v značnej miere nezávisle od svojich konkurentov, zákazníkov a napokon aj spotrebiteľov".23) Ako sa však uvádza aj v bode 25 odôvodnení k EUNoF, "vzhľadom na dôsledky, ktoré môžu mať koncentrácie na trhoch s oligopolnou štruktúrou, je ešte dôležitejšie zachovávať účinnú hospodársku súťaž na takýchto trhoch. Mnohé oligopolné trhy vykazujú zdravý stupeň hospodárskej súťaže. Za určitých okolností však koncentrácie, ktoré odstraňujú dôležité konkurenčné obmedzenia, ktoré voči sebe mali účastníci koncentrácie, ako aj znižujú konkurenčné tlaky na os

Související dokumenty

Súvisiace články

Uplatňovanie práva EÚ v členských krajinách
Ochrana právneho štátu v podmienkach Európskej únie
Sankčný mechanizmus v systéme práva Európskej únie
Cezhraničné prenosy osobných údajov do Spojeného kráľovstva po Brexite: minulosť, prítomnosť, budúcnosť
Post Achmea: súboj o investičné arbitráže medzi právom EÚ a medzinárodným právom
Revízia zmlúv ako prostriedok k realizácii záverov Konferencie o budúcnosti Európy (3. časť) - Ďalšie možnosti pre revíziu zmlúv
Súboj medzi Luxemburgom a Karlsruhe o podobu práva Európskej únie - prípad Weiss
Systém prameňov práva Európskej únie, upravujúci kontrolu pobytu cudzincov štátnymi orgánmi členských štátov
Revízia zmlúv ako prostriedok k realizácii záverov Konferencie o budúcnosti Európy (1. časť) - Riadny revízny postup zmeny zmlúv
Revízia zmlúv ako prostriedok k realizácii záverov Konferencie o budúcnosti Európy (2. časť) - Zjednodušené revízne postupy zmeny zmlúv upravené v čl. 48 Zmluvy o EÚ
K povinnosti finančného agenta vrátiť províziu pri zániku poistnej zmluvy (rozsudok SD EÚ C-48/16)
Keď písomne neznamená písomne a iné poučenia z rozsudku Home Credit Slovakia
Pokus o demýtizáciu rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Biróovej
Profesionálni rodičia a pracovný čas - k návrhom generálneho advokáta vo veci C-147/17
Prípad Achmea: koniec investičnej arbitráže na základe tzv. intra-EÚ bilaterálnych investičných zmlúv?
Právne rámce eurokonformného výkladu vo svetle niektorých rozhodnutí Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR
Zmiešaná zmluva ako prameň práva Európskej únie.
Prispôsobenie súdnej činnosti Súdneho dvora EÚ a Všeobecného súdu EÚ z dôvodu pandémie spojenej s koronavírusom Covid-19
Nariadenie Európskej únie z pohľadu normotvorby