Komplikovanosť vzťahu medzinárodného práva, práva EÚ a vnútroštátneho práva spôsobuje, že sa rozširujú dezinterpretácie v otázkach súladu slovenskej právnej úpravy spolupracujúceho obvineného s medzinárodným právom (v európskom regióne) a právom EÚ. V predkladanom článku sa pokúšajú autori tieto otázky objasniť, a to aj prostredníctvom rozboru aktuálneho rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Adamčo proti Slovenskej republike.1)
The complexity of the relationship between international law, EU law and national law causes misinterpretations in the area of compliance of the Slovak legislation of the cooperating accused with international law (in the European region) and EU law. In this article, the authors attempt to clarify these issues, including through an analysis of the current decision of the European Court of Human Rights in the Adamčo v. Slovakia case.
ČENTÉŠ, J. - BELEŠ, A.: Európske aspekty inštitútu spolupracujúceho obvineného; Justičná revue, 72, 2020, č. 3, s. 379 - 388.
I Úvod
V ostatnom období, v súvislosti aj s rozhodovacou činnosťou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len "ESĽP"), v slovenskej verejnosti zarezonovala téma spolupracujúceho obvineného v trestnom konaní. Pozornosť sa upriamovala na právnu úpravu, jej aplikáciu a poskytovanie výhod takejto osobe. K uvedenej téme zaujímame naše stanovisko.
II Podstata inštitútu spolupracujúceho obvineného
Zákonodarcovia vo väčšine krajín, prirodzene, hľadajú cesty smerujúce k posilneniu efektívneho odhaľovania závažnej trestnej činnosti, najmä organizovanej kriminality, páchanej zločineckými skupinami sofistikovane a utajeným spôsobom. Týmito cestami sú predovšetkým prostriedky na zjednodušenie zisťovania a usvedčovania jej páchateľov, a to aj prostredníctvom motivovania osoby podozrivej alebo obvinenej vypovedať ako svedok. Cesty a prostriedky môžu byť z pohľadu tradičného chápania trestného procesu nadštandardné, avšak musia zachovávať podstatu základných práv a slobôd v trestnom konaní, najmä práva na spravodlivý proces. Ústavný súd Českej republiky k rozšíreniu spolupracujúceho obvineného v právnych úpravách uviedol: "
V mnoha zahraničních trestněprávních předpisech je tento institut dnes obsažen a je pokládán za sice mimořádný, nicméně legitimní prostředek potírání závažné kriminality. Právní zakotvení institutu spolupracujícího obviněného (pod takovými názvy jako Kronzeuge, informant defendant, świadek koronny, pentito, testimone di giustizia, immunity witness, accomplice witness, supergrass a pod.) nalezneme např. na Slovensku (zakotven novelou trestního zákona a trestního řádu zákonem č. 457/2003 Z.z.), v Německu (§ 46b StGB), v Polsku [art. 2 ustawy o świadku koronnym z dnia 25. czerwca 1997 r. (Dz. U. z 1997 r. Nr 114, poz. 738)], v Itálii (La legge 13 febbraio 2001 n. 45) a v řadě dalších zemí. Aplikaci tohoto institutu a jeho zakotvení do právních systémů členských zemí doporučují i dokumenty Rady Evropy [Recommendation Rec(2005)9 of the Committee of Ministers to member states on the protection of witnesses and collaborators of justice].
"
2)
Inštitút spolupracujúceho obvineného teda v súčasnosti nie je singulárnym javom jedného právneho poriadku
3)
.Spolupracujúci obvinený je trestno-procesný inštitút pochádzajúci pôvodne z angloamerického právneho prostredia, avšak v súčasnosti je integrálnou súčasťou trestného práva procesného mnohých tradične kontinentálnych právnych poriadkov - na