Cezhraničné podvody s DPH, zneužívanie eurofondov či pranie špinavých peňazí za posledné desaťročia spôsobili rozpočtu Európskej únie (ďalej len
"EÚ"
alebo
"Únia"
) obrovské straty. Európska komisia (ďalej len "
Komisia")
odhaduje, že podvody poškodzujúce finančné záujmy Únie dosahujú výšku okolo 500 miliónov eur ročne, pričom v rokoch 2006 - 2013 bolo vznesené obvinenie len v 31% prípadov odporúčaní, ktoré vydal Európsky úrad pre boj proti podvodom (
European Anti-Fraud Office
, ďalej len ako
"OLAF"
) pre členské štáty.
1)
V dôsledku cezhraničných podvodov s DPH prišli krajiny EÚ v roku 2018 o príjmy vo výške približne 140 miliárd eur a v roku 2021 OLAF odporučil vymáhanie 527,4 milióna eur pre rozpočet EÚ.
2)
Európska únia dlho zvažovala rôzne koncepty boja proti závažnej ekonomickej kriminalite namierenej proti rozpočtu Európskej únie, ktorej vyšetrovanie a usvedčovanie jej páchateľov sa v praktickej úrovni stretávalo s mnohými problémami. Kriminalita v tejto oblasti je charakteristická sofistikovaným postupom páchateľov. Komplikovanosť finančných schém, najmä pri cezhraničnej spolupráci, spôsobovala v niektorých štátoch vrátane Slovenskej republiky značnú komplikovanosť a pomalosť pri postupe orgánov činných v trestnom konaní (ďalej aj "
OČTK
"), zdĺhavú spoluprácu so zahraničnými orgánmi činnými v trestnom konaní a v konečnom dôsledku aj nízku objasnenosť týchto trestných činov. Dňa 12. októbra 2017 po vyše desaťročí intenzívnych príprav vyvrcholilo spoločné úsilie viacerých členských štátov Európskej únie o nadviazanie a realizáciu efektívnej formy spolupráce v oblasti boja proti ekonomickej kriminalite namierenej proti rozpočtu Európskej únie, a to prijatím Nariadenia Rady (EÚ) 2017/1939 z 12. októbra 2017, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia Európskej prokuratúry (ďalej len "
nariadenie o EP
"), prijatým na základe čl. 86 ods. 1 pododsek tretí Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len
"ZFEÚ"
). Nariadenie o EP v čl. 86 ods. 1 upravuje tri rôzne, na seba nadväzujúce postupy vytvorenia Európskej prokuratúry (ďalej aj ako
"EP"
). Pre zriadenie Európskej prokuratúry bol nakoniec uplatnený tretí postup podľa ktorého:
"Ak sa konsenzus v Európskej rade nedosiahne a ak si aspoň deväť členských štátov želá na základe dotknutého návrhu nariadenia nadviazať posilnenú spoluprácu, v rovnakej lehote to oznámi Európskemu parlamentu, Rade a Komisii. V takom prípade sa povolenie vykonávať posilnenú spoluprácu podľa článku 20 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 329 ods. 1 tejto zmluvy považuje za udelené a uplatnia sa ustanovenia o posilnenej spolupráci."
3)
Európska prokuratúra následne začala plniť svoje úlohy k 1. júnu 2020. Podľa výročnej správy EP za rok 2021,
4)
teda z prvých siedmich mesiacov jej fungovania, Slovenská republika (ďalej aj
"SR"
) obsadila po Taliansku, Bulharsku, Rumunsku a Nemecku nelichotivé piate miesto zo všetkých zúčastnených členských štátov EÚ
5)
čo do početnosti vyšetrovaných prípadov s celkovou odhadovanou škodou 80,4 milióna eur. Pôvodný počet európskych delegovaných prokurátorov (ďalej aj ako
"EDP"
) na území SR bol pre početnosť odhadovaných prípadov navýšený z pôvodných piatich na šesť. V ďalšom texte podrobíme analýze a komparácii výsledky týkajúce sa SR a vybraných štátov (Česká republika, Rakúska republika) z výročnej správy EP za rok 2021. Taktiež sa budeme venovať vzťahu EP k iným orgánom EÚ, pôsobiacim pri ochrane finančných záujmov EÚ a osobitostiam vyšetrovania trestných činov proti finančným záujmom EÚ.
