Príspevok sa zameriava na právnu analýzu nového inštitútu na ochranu podnikateľov pred dôsledkami spôsobenými epidémiou Covid 19. Príspevok rieši aplikačné problémy nielen z pohľadu podnikateľa, ktorý o dočasnú ochranu žiada, ale aj možné dosahy na veriteľov. Súčasne formuluje procesné postupy súdu pri rozhodovaní o dočasnej ochrane.
The paper focuses on the legal analysis of the new institute for the entrepreneurs" protection from the consequences of the Covid 19 pandemic. The paper addresses the application problems not only from the perspective of the entrepreneur requesting temporary protection, but also the possible impacts on creditors. The paper formulates the court's procedural steps when deciding on temporary protection.
ĎURICA, M.: Dočasná ochrana podnikateľov a jej právne účinky; Justičná revue, 72, 2020, č. 6-7, s. 776 - 789.
V súčasnosti sme svedkami nebývalej ingerencie štátu do všetkých možných oblastí fungovania spoločnosti.
1)
Všetky opatrenia sledujú legitímny cieľ, ktorým je ochrana života a zdravia obyvateľov, ale aj ochrana ekonomiky. Je nesporné, že prioritu musí mať ochrana života a zdravia. V poslednom období však politici a ekonómovia vyvíjajú tlak na zásahy štátu, ktoré by chránili a aktivovali ekonomiku. Robí to tak väčšina štátov, ktoré sú postihnuté
"corona
krízou" a akosi sa rýchlo zabudlo na formuláciu o všemocnom trhu, ktorý všetko vyrieši. Pozornosť sa sústredila predovšetkým na ochranu dlžníkov pred konkurzným konaním. Prvé ochranárske opatrenia boli zavedené zákonom č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečne nákazlivého ochorenia COVID-19; zákonom sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej aj "pôvodná úprava"). Tento zákon bol však v krátkom čase novelizovaný zákonom č. 92/2020 Z.z. (ďalej len "zákon").
2)
Zákon, ktorý obsahuje proces- noprávne a hmotnoprávne ustanovenia a predstavuje tak právny predpis
suigeneris,
zaviedol inštitút "dočasnej ochrany" podnikateľov. Cez optiku právnych vzťahov ide o právnu ochranu dlžníka pred veriteľmi.Historické reflexie
Pretože od roku 1991 sa venujeme konkurzom, po prijatí prvých opatrení, ktoré majú chrániť dlžníkov pred konkurzným konaním, sa nám okamžite vybavila situácia, ktorá nastala u nás potom, ako sa konkurzné právo prinavrátilo do nášho právneho poriadku v podobe zákona o konkurze a vyrovnaní v roku 1991.
3)
V dôsledku prechodu na trhovú ekonomiku sa väčšina štátnych podnikov dostala do prvotnej a druhotnej platobnej neschopnosti. Štát chcel svoje podniky ochrániť, preto opakovane odkladal účinnosť zákona o konkurze a vyrovnaní a súčasne rozširoval vybrané subjekty (štátne podniky), ktorým poskytoval konkurznú imunitu. Dôsledky tejto ochrany boli devastačné. Potom ako sa konkurzy v roku 1998 uvoľnili aj vo vzťahu k dlžníkom, ktorí boli platobne neschopní, bol podaný enormný počet návrhov na vyhlásenie konkurzu, ktoré znefunkčnili vtedajšie tri konkurzné súdy na dlhý čas. Dĺžka konkurzného konania neúmerne narástla, pričom pri takom počte prípadov zlyhávali nielen správcovia, ale aj súdna kontrola týchto konaní. Nastalo obdobie, ktoré medzi iným vtlačilo konkurzom negatívny imidž. Vývoj potvrdil, že ekonomickým bankrotom sa aj tak nepodarilo zabrániť. Na konkurznom trhu sa následne objavilo v ponuke veľké množstvo majetku, v dôsledku čoho cena tohto majetku klesla, nehovoriac o tom, že dlžnícisa počas poskytnutého ochranného obdobia zbavovali svojho majetku na úkor veriteľov a zvyšoval sa objem dlhov.
Súčasné obdobie, pokiaľ ide o motiváciu zavedenia právnej ochrany, nemožno porovnávať so situáciou po roku 1989 (ani politicky ani ekonomicky), avšak aj teraz platí, že keď sa podnikateľ objektívne ocitne v ekonomickom bankrote, musí nasledovať konkurz, ktorý je jediným legálnym inštitútom na odchod neúspešného podnikateľa z trhu. Z týchto dôvodov azda najväčším umením konkurznej legislatívy je stanoviť podmienky, za ktorých súd môže a musí vyhlásiť konkurz. Tieto pravidlá by mali na jednej strane zabrániť tomu, aby sa konkurz nevyhlásil na majetok podnikateľa, ktorý má len prechodné finančné problémy, a na druhej strane zabrániť tomu, aby sa nepredlžovala agónia takého podnikateľa, ktorý už ekonomicky zbankrotoval. Počas ekonomického bankrotu nielenže dochádza k zvyšovaniu dlhov a k zmenšovaniu hodnoty majetku neúspešného podnikateľa, ale takýto podnikateľ môže vyvolať druhotnú platobnú neschopnosť u ďalších podnikateľov, ktorým neuhradí ich pohľadávky, ale aj zánik pracovných miest a pod. V tomto období, ktoré je závislé od množstva premenlivých veličín, je mimoriadne zložité určiť pre koho, v akom rozsahu a na aké obdobie poskytovať právnu ochranu.
1 Procesnoprávne a hmotnoprávne podmienky pre poskytnutie dočasnej ochrany
Dočasná ochrana, ktorá je zameraná na ochranu podnikateľov a ich podnikania, sa poskytuje len na základe rozhodnutia súdu. O poskytnutie dočasnej ochrany môže požiadať podnikateľský subjekt, s výnimkou taxatívne určených subjektov,
4)
bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu, za predpokladu, že oprávnenie na podnikanie mu vzniklo pred 12. marcom 2020 (ďalej len "rozhodujúci deň")
5)
. Pokiaľ by si žiadateľ rozšíril právo na podnikanie po tomto termíne na ďalší predmet činnosti, nemá to vplyv na možnosť podať si žiadosť o poskytnutie právnej ochrany. Táto skutočnosť by však mohla mať vplyv na posudzovanie oprávnenosti žiadosti alebo na zrušenie dočasnej ochrany, ak ekonomické problémy žiadateľa nastali z predmetu podnikania, na ktoré získal podnikateľ oprávnenie po rozhodujúcom dni. Podnikateľ musí mať sídlo (u právnickej osoby) alebo miesto podnikania (u fyzickej osoby) na území SR.