V zmysle tradičnej koncepcie, normy medzinárodného práva súkromného regulujú súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom. Justičná spolupráca v občianskych a obchodných veciach je nevyhnutnosťou pre zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu, pričom normy úniového medzinárodného práva súkromného majú osobitný charakter, Súdny dvor EÚ judikoval, že pre aktiváciu úniových noriem postačuje ako jediný cudzí prvok voľba právomoci v prospech fóra iného štátu, čím dostáva úniové medzinárodné právo súkromné nový rozmer.
According to the traditional conception, private international law rules regulate private law relationships with a foreign element. Judicial cooperation in civil and commercial matters is essential to ensure the proper functioning of the internal market, and the Union’s rules of private international law have a specific nature. The Court of Justice of the EU has ruled that the choice of jurisdiction in favor of the forum of another State is sufficient as the only foreign element for the activation of EU private international law norms, thus giving a new dimension to EU private international law.
MORAVCOVÁ, D.: Analýza dosahov rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci Inkreal; Justičná revue, 76, 2024, č. 8-9, s. 846 – 864.
Kľúčové slová: medzinárodné právo súkromné, Brusel Ia, prorogačná doložka, právomoc.
Keywords: private international law, Brussels Ia, prorogation clause, jurisdiction.
Právne predpisy/legislation: Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach; Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu; zákon č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom.
Úvod
Incidencia súkromnoprávnych vzťahov aktivujúcich normy medzinárodného práva súkromného má v globalizovanom svete stúpajúci charakter. Dosiahnutý stupeň integrácie v rámci Európskej únie vyžaduje v právnej praxi znalosť predpisov medzinárodného práva súkromného, ktoré sú v členských štátoch EÚ obsiahnuté vo vnútroštátnej právnej úprave, v úniovom
acquis
, ktoré je súčasťou právnych poriadkov členských štátov,
1)
aj v bilaterálnych medzinárodných zmluvách zaväzujúcich jednotlivé štáty. Snahy o harmonizáciu vybraných oblastí medzinárodného práva súkromného v globálnom meradle vyústili do prijatia viacerých medzinárodných zmlúv a dohovorov, ktoré zaväzujú aj Slovenskú republiku.Vznik medzinárodného práva súkromného sa spája so samotným vznikom súkromnoprávnych vzťahov s cudzím prvkom. Predpokladom regulácie súkromnoprávneho vzťahu s cudzím prvkom bol práve obchodný a osobný styk subjektov rôznych suverénnych štátov s vlastnými právnymi poriadkami. Určité základy možno badať v podstate od staroveku, pričom preferencia riešiť stret rôznych právnych poriadkov na personálnom princípe naznačuje objektívny charakter cudzieho prvku, spočívajúci vo vzťahu medzi subjektmi z rôznych štátov.
2)
Samotná existencia cudzieho prvku spôsobuje konflikt právnych poriadkov suverénnych štátov.
3)
Tento konflikt práv bolo nevyhnutné riešiť, pričom medzinárodné právo súkromné sa ako právne odvetvie začalo vyvíjať zo súdnej vedy ako vyššie vnútroštátne právo.
4)
Koncepcia, ktorá nazerala na medzinárodné právo súkromné ako na pododvetvie občianskeho práva, je už vo viacerých právnych poriadkoch prekonaná a v podmienkach Slovenskej republiky predstavuje medzinárodné právo súkromné osobitné právne odvetvie.
5)
Samotný fakt, že úprava medzinárodného práva súkromného je roztrieštená medzi pramene národnej aj nadnárodnej povahy, naznačuje zložitosť celej vedy medzinárodného práva súkromného. Stret viacerých právnych poriadkov v súkromnoprávnych vzťahoch nesie množstvo praktických problémov, ktorých riešenie poskytuje práve toto odvetvie práva. Stotožňujeme sa s názorom, že v odvetví medzinárodného práva súkromného je veľké množstvo nedoriešených otázok. V praktickom riešení vybraných problémov nám preto často nepostačuje samotné znenie predpisov, ale vyžaduje sa aj práca s príslušnou judikatúrou a náukou kvalifikovaných odborníkov z danej oblasti.
6)
Takmer v každej odbornej literatúre venovanej medzinárodnému právu súkromnému nachádzame definíciu, ktorá hovorí o tom, že toto odvetvie práva upravuje súkromnoprávne vzťahy s cudzím, medzinárodným, resp. cezhraničným prvkom. Postupnou harmonizáciou medzinárodného práva súkromného v rámci EÚ sa priznáva čoraz väčšia pozornosť tzv. subjektívnym cudzím prvkom, ktoré sú závislé výlučne od vôle subjektov súkromnoprávnych vzťahov. Predložený príspevok sa zameriava na subjektívny cudzí prvok spočívajúci vo voľbe právomoci podľa nariadenia Brusel Ia
7)
. Rozličné názory odborníkov na aktiváciu noriem medzinárodného práva súkromného výlučne na základe voľby právomoci zjednotil Súdny dvor EÚ ("Súdny dvor"), ktorý v prelomovom rozsudku z 8. februára 2024 dal, z nášho pohľadu, úniovému medzinárodnému právu súkromnému úplne nový rozmer. Cieľom predloženého príspevku je identifikovať možnosti subjektov súkromnoprávnych vzťahov bez cudzieho prvku, ktoré im vyplývajú z predmetného rozsudku vo veci
Inkreal
a poukázať na vybrané aspekty rozsudku a dôsledky, ktoré očakávame, že môže vyvolať v európskom justičnom priestore.1 Vnútroštátna úprava medzinárodného práva súkromného vo vzťahu k cudziemu prvku
Odvetvie medzinárodného práva súkromného sa vyvinulo na účel riešenia viacerých otázok, ktoré je nevyhnutné zodpovedať pri prípadoch s tzv. cudzím prvkom. Najkľúčovejšie otázky spočívajú v určení právomoci, rozhodného práva a v identifikovaní podmienok pre uznanie a výkon cudzích rozhodnutí, uznanie verejných listín a pod. Úlohou celého medzinárodného práva súkromného je zastrešiť súkromnoprávne vzťahy s cudzím prvkom. Práve cudzí prvok je aspekt, ktorý odlišuje všetky ostatné súkromnoprávne vzťahy od tých, ktoré spadajú pod úpravu noriem medzinárodného práva súkromného. Účelom nášho Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom
"je ustanoviť, ktorým právnym poriadkom sa spravujú občianskoprávne, obchodné, rodinné, pracovné a iné podobné vzťahy s medzinárodným prvkom...
",
8)
pričom zákon konkrétne nešpecifikuje, v čom by mal cudzí prvok spočívať. K aktivácii týchto noriem je nevyhnutné, aby bol cudzí prvok dostatočne relevantný
9)
a na jeho existenciu musí súd prihliadať
ex offo
.
10)
Hoci legálna definícia absentuje, doktrína medzinárodného práva súkromného hovorí, že cudzí prvok vyjadruje určitý
nexus
súkromnoprávneho vzťahu k inému štátu,
11)
na základe ktorého dochádza k stretu viacerých právnych poriadkov. Cudzí prvok môže mať objektívny charakter, nezávislý od vôle subjektov, alebo subjektívny, ktorý odráža vôľu subjektov. Najčastejšie býva objektívny cudzí prvok založený na subjekte,
12)
to znamená, že jedna zo strán vzťahu má príslušnosť iného štátu, prípadne má v inom štáte obvyklý pobyt či bydlisko. Okrem subjektu však môže cudzí prvok spočívať v predmete a aj v inej právnej skutočnosti, pričom môže mať skutkovú aj právnu povahu.
13)
Ako uvádzajú P. Lysina a kol., cudzí prvok je považovaný za
conditio sine qua non
pre aktiváciu noriem medzinárodného práva súkromného.
14)
Formy cudzieho prvku z pohľadu slovenskej vnútroštátnej právnej úpravy naznačujú, že tradičná koncepcia medzinárodného práva súkromného vychádza z objektívne