Súkromný život

Národná rada Slovenskej republiky schválila novelu Trestného poriadku č. 111/2023 Z. z. s účinnosťou od 1. mája 2023, ktorej cieľom je zabezpečiť riadny procesný postup prehliadky priestorov advokátskych kancelárií a zabrániť tomu, aby sa vykonaním prehliadky a získaním dôverných informácií, na ktoré sa vzťahuje mlčanlivosť advokáta, zasiahlo do práva na obhajobu a rovnosti zbraní v trestnom konaní. Autor predstavuje uvedenú novelu v širších súvislostiach, predovšetkým z ľudsko-právneho hľadiska, a poukazuje na nedostatky a možné aplikačné problémy.

rozsudok z 12. januára 2023 k sťažnosti č. 7286/16

Košice 17. januára (TASR) – Ústavný súd (ÚS) SR rozhodol o sťažnosti v prípade policajného zásahu v bratislavskom sídle finančnej skupiny Penta z decembra 2020. Súhlasom prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) s príkazom vyšetrovateľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) na prehliadku iných priestorov boli porušené základné práva sťažovateľov na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života a na inú právnu ochranu, ako aj ich právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života. Konštatoval to III. senát ÚS SR.

Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodol, že došlo k porušeniu práva sťažovateľov na rešpektovanie súkromného života a práva na účinný prostriedok nápravy (články 8 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd)

Čl. 8 • Súkromný život • Prakticky neobmedzená právomoc vykonávaná národnou spravodajskou službou pri realizácii sledovacej operácie, bez primeraných zákonných záruk alebo ochrany náhodne dotknutých osôb • Nejasnosť aplikovateľných...

rozsudok z 30. augusta 2022 k sťažnosti č. 47358/20 pre porušenie článku 8 Dohovoru (právo na rešpektovanie súkromného života) v kontexte pochybení vo vyšetrovaní sexuálneho obťažovania na pracovisku

Legislatíva EÚ, ako aj viaceré odporúčania Rady Európy, podobne aj judikatúra ESĽP vysielajú štátom jednoznačný signál, že je pozitívnou povinnosťou štátu, aby nielenže nevytváral prekážky, ale zabezpečil administratívno-právne prostredie akceptácie zmeny pohlavia, pretože otázka rodovej identity je súčasťou osobnej identity a práva na súkromný život.Z tohto dôvodu sa autori zaoberajú aj neprijateľným podmieňovaním tejto zmeny na želané pohlavie, neodôvodnenými požiadavkami na sterilizáciu či kastráciu.

Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil rozsudok v prípade Zoltán Varga proti Slovenskej republike.

Z odôvodnenia: 1. Ústavnému súdu SR (ďalej len "ústavný súd") bola 14. februára 2017 doručená sťažnosť JUDr. Ing. J. P., B. Bratislava (ďalej len "sťažovateľ"), ktorou namieta porušenie základných...

Druhý januárový týždeň bolo pomerne značne medializované rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Barbulescu proti Rumunsku, sťažnosť č. 61496/08. Rozhodnutie vzbudilo veľký záujem nielen v laickej, ale predovšetkým v odbornej verejnosti. Európsky súd pre ľudské práva sa v predmetnom prípade zaoberal otázkou konfliktu práva na rešpektovanie súkromného života a korešpondencie zamestnanca so záujmom zamestnávateľa na tom, aby zamestnanci v pracovnej dobe plnili svoje úlohy súvisiace s výkonom práce a nepoužívali prostriedky zamestnávateľa na súkromné účely. V príspevku priblížime čitateľom uvedené rozhodnutie a tiež vybrané rozhodnutia slovenských a českých súdov týkajúce sa ochrany súkromia.

Príspevok je zameraný na aktuálne otázky povinného očkovania maloletých detí, keď na Slovensku, ale aj v zahraničí rezonujú v súčasnosti predovšetkým v laickej verejnosti a tiež na sociálnych sieťach diskusie o tom, či je tento systém na jednej strane vhodný z hľadiska zdravotného stavu obyvateľstva, a to z obavy pred vakcináciou a jej údajnými nežiaducimi účinkami a na strane druhej zaoberaním sa nevyhnutne otázkou, či pri prechode na systém dobrovoľného očkovania by nám hrozil návrat infekčných chorôb.