Darovacia zmluva v slovenskom občianskom práve

V článku sa autor zaoberá jednotlivými právnymi aspektmi právnej úpravy darovacej zmluvy v slovenskom občianskom práve. Aktuálnosť uvedenej témy zvýrazňujú aj súčasné rekodifikačné práce prebiehajúce v SR, ale aj v niektorých susedných štátoch. V úvode článok približuje darovaciu zmluvu z hľadiska jej pôvodu v rímskom práve a jej pojmových znakov. Následne sa príspevok zaoberá uzavretím darovacej zmluvy a podáva analýzu z hľadiska jej výkladu, platnosti, obsahu, ale venuje pozornosť aj jej nesplneniu a zodpovednostným súvislostiam z nej vyplývajúcim. Na záver v rámci úvah de lege ferenda autor načrtáva niektoré možnosti doplnenia súčasnej právnej úpravy. Avšak, ak má byť úprava darovacej zmluvy porovnateľná zo zahraničnými právnymi úpravami, bude si to vyžadovať jej podstatné rozšírenie, doplnenie a prepracovanie.

Otázky zmluvného práva sa v transformačnom období dostali aj v slovenskom súkromnom práve do popredia záujmu právnych teoretikov a praktikov. Aj v poslednom období boli publikované viaceré podnetné príspevky, ktoré do tradičných hľadísk pojednávania o zmluvnom práve v našom právnom prostredí vnášajú najnovšie európske právnokomparatívne prístupy a riešenia.¹⁾ V rámci systému bezodplatných zmlúv patrí osobitné miesto darovacej zmluve.²⁾

Ak nahliadneme do minulosti tohto inštitútu v kontinentálnom európskom kontexte, je vhodné začať od rímskeho práva. Darovanie () sa v klasickom rímskom práve nepokladalo za samostatný právny úkon. Rimania ho pokladali skôr za cieľ, praktický účel uskutočniteľný najrozmanitejšími právnymi úkonmi. nepatrilo v Ríme ani ku kontraktom ani k dohodám, ale bolo iba kauzou, teda bolo len právnym dôvodom odvodených spôsobov nadobudnutia vlastníckeho práva a vydržania. K darovaniu sa rímske právo vo svojej dobe stavalo veľmi zdržanlivo; ak niekto nadobudol vec bez protiplnenia, bolo to podozrivé, s darovaním mohlo byť totiž spojené úplatkárstvo.³⁾ Ako samostatný právny úkon sa darovanie začalo vyvíjať pod vplyvom legislatívnych úprav, ktoré zakazovali niektoré darovania. Vznikla potreba vymedziť pojem darovania, čo dospelo k tomu, že za darovanie sa pokladali všetky prípady, v ktorých z vôle strán sa majetok na strane darcu zmenšil a tomu zodpovedajúco sa zväčšil majetok na strane obdarovaného.⁴⁾ Z hľadiska právnych účinkov má prejavená vôľa darcu z vlastných prostriedkov rozmnožiť majetok obdarovaného ().⁵⁾ Ako osobitné spôsoby darovania poznalo už rímske právo darovanie pre prípad smrti () a darovanie s účelovým určením ().

Darovacia zmluva je asi najznámejším typom bezodplatnej zmluvy. Je výlučne inštitútom občianskeho práva. Využíva sa ako jedna z možných právnych foriem riešenia majetkových vzťahov medzi subjektmi občianskeho práva. Rozmanitosť faktických situácií, v ktorých sa uplatňuje, je veľká, a preto i frekvencia jej výskytu v praxi je častá, čo však vyvoláva niektoré aplikačné problémy vzhľadom na jej veľmi stručnú úpravu v našom Občianskom zákonníku (ďalej len OZ).

Podstatou darovacej zmluvy je dohoda, ktorou sa jeden účastník - darca bezodplatne a bez právnej povinnosti zaväzuje poskytnúť majetkový prospech druhému účastníkovi - obdarovanému, a ten dar prijíma.⁶⁾ Rozlišuje sa teda "darovacia zmluva" a "darovanie", ktorým je záväzkovoprávny vzťah vznikajúci na základe darovacej zmluvy medzi darcom a obdarovaným. Darovacia zmluva ako dvojstranný právny úkon predpokladá dve rôzne zmluvné strany a dva jednostranné právne úkony navzájom adresované a obsahovo zhodné.⁷⁾ Darovacia zmluva vždy vyžaduje konsenzus obidvoch strán; tým je vylúčené, aby niekto (darca) nanútil niekomu (obdarovanému) proti jeho vôli určitý majetkový prospech.

Pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú bezodplatnosť a dobrovoľnosť a niektoré pramene medzi tieto znaky zaraďujú aj predmet daru.

Pojmový znak bezodplatnosti v najvšeobecnejšom chápaní znamená, že sa obdarovaný darcovi nezaväzuje k poskytnutiu nijakej protihodnoty za dar, ktorá by bola vyjadriteľná v peniazoch.⁸⁾

Bezodplatnosť vymedzuje darovaciu zmluvu tým spôsobom, že darca za dar, prípadne za sľub darovania nemá dostať od obdarovaného nič, čo by malo majetkovú hodnotu.⁹⁾

Bezodplatnosťou sa odlišuje darovacia zmluva od kúpnej zmluvy a zámennej zmluvy, hoci na základe týchto zmlúv tiež dochádza k prevodu vlastníckeho práva.¹⁰⁾

Ak uvažujeme o začlenení darovacej zmluvy v rámci obvyklého členenia zmluvného práva na 1. dispozitívne zmluvné právo, ktorého úpravu nachádzame v občianskych zákonníkoch, 2. kogentné ochranárske zmluvné právo, ktoré je obsiahnuté v samostatných právnych predpisoch, a napokon v našich podmienkach máme na zreteli aj 3. špecifickú osobitnú obchodnoprávnu sústavu zmlúv obsiahnutých v Obchodnom zákonníku, potom darovaciu zmluva zaradíme do prvej z uvedených častí systému zmluvného práva.

Úpravu darovacej zmluvy v slovenskom právnom poriadku máme v tretej hlave ôsmej časti OZ, konkrétne v ustanoveniach § 628 až § 630. Uvedená úprava sa vzťahuje na darovaciu zmluvu bez ohľadu na povahu jej strán, teda aj zmluvu medzi podnikateľmi.¹¹⁾

Avšak v zmysle právnej úpravy § 261 ods. 6 Obchodného zákonníka sa použitie právnej úpravy OZ obmedzuje na zmluvy upravené ako zmluvné typy len v OZ, a ak budú tieto zmluvy uzavreté medzi subjektmi uvedenými v § 261 ods. 1 a 2 len na osobitné ustanovenia OZ o príslušnom zmluvnom type.¹²⁾ Teda aj darovacia zmluva medzi uvedenými subjektmi sa bude spravovať príslušnými ustanoveniami OZ, ale všetko ostatné, čo priamo úprava darovacej zmluvy neupravuje, sa bude spravovať všeobecnými ustanoveniami Obchodného zákonníka o záväzkových vzťahoch (napr. splnenie, omeškanie, premlčanie náhrada škody, atď.).¹³⁾

Problematikou darovacej zmluvy sa ďalej budeme zaoberať so zameraním na otázky jej uzavretia, výkladu, platnosti, obsahu, nesplnenia a s tým súvisiacej zodpovednosti.

Základnými predpokladmi vzniku darovacej zmluvy sú dostatočné určenie predmetu darovania, prejav vôle darcu poskytnúť dar a prejav vôle obdarovaného prijať dar. Tento úmysel môže vyplynúť aj z označenia zmluvy alebo zmluvných strán.¹⁴⁾ Súhlasnému prejavu vôle obdarovaného prijať dar teda musí predchádzať poskytnutie určitého majetkového prospechu alebo sľub jeho poskytnutia zo strany darcu.

Darca si je vopred vedomý, že sa zrieka svojho vlastníctva v prospech obdarovaného a že za dar nedostane nijaké protiplnenie. Aj z tohto dôvodu vôľa darcu poskytnúť dar je výsledkom zrelej úvahy a spravidla odráža skutočnú vôľu darcu.¹⁵⁾